PEFC: Prioritou mestských lesníkov v Starej Turej je docieliť stabilitu lesa. A tým aj dlhodobý a udržateľný výnos

Ako nás informuje konateľ a riaditeľ spoločnosti Lesotur Ing. Ivan Durec, podľa aktuálneho PSOL  je plánovaná výška ročnej ťažby 17 900 m³. Aj keď bežná výška náhodnej ťažby neprekračuje 20% ročného objemu celkovej ťažby, v zruba 10 ročných intervaloch sa vyskytne kalamita veľkého rozsahu. Padnú jej za obeť najmä rovnoveké bukové porasty. Svojim rozsahom bola najväčšia vetrová kalamita z júna 1999. V priebehu dvoch rokov spracovali tunajší lesníci 62 000 m³ drevnej hmoty a zalesnili 110 ha holín. Ďalšia  kalamita v roku 2010 bola menšia svojim rozsahom i s menšími zalesňovacími povinnosťami,  no spôsobila ďalšiu fragmentáciu pôvodne súvislých rovnovekých porastov.

Certifikácia lesa ako argument zaberá

„Naša organizácia získala certifikát PEFC v roku 2009. Myslím si, že jej najvýznamnejším prínosom je dodržiavanie environmentálnych kritérií a ich prezentácia vo vzťahu k laickej verejnosti. Z osobnej skúsenosti poviem, že keď mi už dochádzali sily v diskusii s rôznymi nadšencami pre prírodu, ktorí netušili, ako sa v lesníctve plánuje, čo je to program starostlivosti o les a ako sa realizuje, použil som ako argument certifikáciu lesa. A to nakoniec zabralo. Keď si predstavím, akú históriu má lesníctvo za sebou, mám z toho zvláštne pocity. V tomto nám však PEFC dosť pomáha, keďže obchodnícky svet je o certifikátoch. Chápem, že ten uvedomelejší mestský človek ako konečný spotrebiteľ pri rozhodovaní sa o nákupe dreveného výrobku chce mať záruku ekologického prístupu pri výrobe. On totiž nevidí, ako sa povie „do kuchyne“ producenta  dreva, a nepozná ho osobne, ako človek z vidieka.

Veľmi dôležitým kritériom, ktoré pomáha certifikácia zlepšovať je, že vyvíja tlak na zlepšovanie bezpečnosti a kultúry práce v obhospodarovaní lesov. Čiže, ak sa dajú veci robiť lepšie, treba to tak robiť.  Ak sa dá hospodáriť šetrnejšie, treba tak hospodáriť. V tomto je záväzok trvalo udržateľného obhospodarovania lesa pre nás dôležitý. Na druhej strane musím však vysloviť svoje sklamanie z toho, že ako producent drevnej hmoty, ktorý je na začiatku spotrebiteľského reťazca, nemáme lepšie ohodnotenie drevnej hmoty a certifikácia nám nijako ekonomicky nepomáha. Najmä v zúfalej situácii s odbytom kalamitného ihličnatého dreva. A toto je dosť zásadný problém, keď lesnícky subjekt nie je schopný vygenerovať dostatočné zdroje, napríklad aj na realizáciu protieróznych opatrení.

Lokálny trh certifikované drevo neoceňuje

Vyzerá to, že priplácať za certifikovanú drevnú hmotu dokážu iba niektorí veľkí odberatelia s nadnárodným dosahom. Lokálny trh certifikované drevo neoceňuje. Nedostatočným ohodnotením základných produktov lesníctva, ako je drevná hmota, ale i dobre pestovaný stabilný porast, prinášajúci ostatné úžitky celej spoločnosti, sa mi sociálny pilier certifikácie nejako stráca a udržať ho je veľmi ťažké. Ekonomická efektivita je proste neúprosná. Napriek rôznym problémom si myslím, že vychovávať si zákazníkov a učiť odlišovať certifikované výrobky z dreva, pochádzajúce z trvalo udržateľného lesného hospodárstva, od tých necertifikovaných je správna cesta,“ zamýšľa sa Ing. Ivan Durec.  

Podľa jeho slov počas novodobej histórie obhospodarovania mestských lesov tunajším lesníkom dve veľké kalamity ukázali slabé miesta. Niektoré porasty boli úplne vyvrátené a niektoré značne preriedené. Bol to pre nich zdvihnutý varovný prst, že sa treba začať vážnejšie zaoberať stabilitou porastov. „Našim cieľom bolo zmenšiť toto riziko takými lesopestovateľskými opatreniami, ktoré povedú k stabilizácii a adaptácii lesných porastov na zmenené podmienky prostredia s pribúdajúcimi extrémnymi javmi. Prispôsobujeme preto postup obnovy a výchovy porastov použitím jemnejších postupov a v duchu prírode blízkeho lesníctva. Veľký dôraz dávame taktiež na porastovú hygienu, vykonávanie obranných a ochranných opatrení najmä v smrekových porastoch.

Hoci celkové zastúpenie smreka v lesoch mesta je iba 15%, je značne koncentrovaný, tvoriaci rozsiahle plochy porastov najmä v nadmorských výškach od 500-800 m n. m. Dá sa povedať, že sme zatiaľ úspešní a poctivým vyhľadávaním a včasnou asanáciou chrobačiarov nedochádza k plošnému rozpadu smrekových porastov. Tento rok nám pomohlo aj počasie. Pre nás je samozrejmosťou zachovávanie starých bútľavých stromov, skupín stromov pri prameniskách alebo iných zaujímavých častí lesa ako základného piliera biologickej ochrany i biodiverzity,“ pokračuje Ing. Durec.

Vhodné porasty v prebudove na mozaikovité a trvalo viacetážové

Aj keď tento rok je bohatý na zrážky, predchádzajúce dlhotrvajúce suchá výrazne oslabili vitalitu lesa aj v mestských lesoch Starej Turej. Skúsenosti miestnych lesníkov sú také, že zrážky sú nerovnomerne rozložené počas roka a často intenzívne s veľkým povrchovým odtokom spôsobujúcim eróziu pôdy.  Posledná mokrá zima bez mrazu úplne znemožnila lesnej technike prístup do niektorých porastov. Aj z tohto dôvodu i súčasného oslabenia odbytu drevnej hmoty prvýkrát po 25 rokoch pociťujú v spoločnosti Lesotur ekonomické problémy. Lesníkom navyše robí aj veľké starosti premnožená zver,  brániaca efektívnej obnove porastov, čo spomaľuje celý reprodukčný proces lesa.  

„Našou prioritnou úlohou je v súčasnosti, v týchto zložitých podmienkach klimatickej zmeny s nepriaznivými javmi pre lesné porasty, zabezpečiť najmä stabilitu lesa a tým aj dlhodobý a udržateľný výnos pre majiteľa. Snažíme sa v maximálnej miere využívať prirodzené zmladenie, to čo nám príroda dáva. Umelé zalesnenie požívame len minimálnej miere na plochách nedostatočne zmladených. Niektoré vhodné porasty načíname prebudovávať na mozaikové alebo trvalo viacetážové. Postupne sa nám darí dostávať do lesa novú techniku podpisovaním zmlúv s tými dodávateľmi ťažbových prác, ktorí ňou disponujú.  Bohužiaľ sa nám zatiaľ nedarí presvedčiť majiteľa lesa o potrebe investícií do lesnej infraštruktúry, vykonávanie vodozádržných opatrení a lesníckych meliorácií,“ dodáva Ing. Durec.

Jozef Marko