Otvorený list generálnemu riaditeľovi Štátnej ochrany prírody SR: Lžou, zavádzaním a nezmyslami znevažujete prácu niekoľkých generácií. Ospravedlňte sa!

Keďže som celý svoj produktívny život pracoval na rôznych pozíciách v pôsobnosti rezortu lesného hospodárstva a tiež ochrany prírody, ktorá tvorila a dodnes tvorí neoddeliteľnú súčasť lesníckej práce (a to aj na území Tatranského národného parku), dovolím si Vás aj takýmto spôsobom otvoreného listu upozorniť na niekoľko závažných nepravdivých faktov a zavádzajúcich vyjadrení, ktoré v tomto rozhovore odzneli.

Všetky Vaše vyjadrenia k ďalšiemu pozitívnemu obratu v starostlivosti o chránené územie po prevzatí správy pod rezort ochrany prírody sa odvíjajú od základnej hrubej (alebo úmyselnej?) lži. Citujem: „Kým doteraz bolo v národných parkoch hlavným cieľom vyprodukovať čo najefektívnejšie čo najviac drevnej hmoty, teraz bude cieľom ochrana prírody.“ Toto konštatovanie svedčí buď o Vašej hrubej neznalosti doterajších právne vymedzených úloh v starostlivosti o lesné ekosystémy na chránených územiach na Slovensku alebo o úmyselnom skresľovaní pôsobenia bývalej Správy Tatranského národného parku od roku 1953 a od roku 1995 následne činnosti Štátnych lesov TANAP-u. V tej súvislosti si dovolím Vašu pozornosť upriamiť na podrobné oboznámenie sa s právnymi dokumentami súvisiacimi so vznikom Tatranského národného parku z roku 1948 a 1952. Nebudem ich tu opäť citovať, nedávno som ich totiž podrobne uviedol a zhrnul v otvorenom liste poslancom Národnej rady SR.

Tento list uverejnil aj portál Lesmedium.sk, ktorý, ako ste uviedli v rozhovore, aj sledujete. Po preštudovaní týchto dokumentov, aj samotného zákona o TANAP-e z roku 1948, ktorý bol platný de facto až do roku 1994, nemôže azda žiadny súdny človek vyššie citovanú vetu vysloviť. Okrem toho, že je absolútne nepravdivá, dokázali ste pomocou tejto jedinej vety znevážiť prácu niekoľkých generácií ľudí, ktorým vždy išlo v prvom rade o ochranu tohto vzácneho územia. Ak by to tak nebolo, o žiadnom národnom parku by sme tu dnes nehovorili. Pretože by ho jednoducho nemal kto založiť, právne ukotviť, nikto by v ňom tie desaťročia systematicky na ochrane prírody nepracoval a v konečnom dôsledku by sme sa tu dnes vôbec nemali o čom rozprávať. Ale vráťme sa späť k rozhovoru.

V niektorých vašich vyjadreniach hovoríte o nutnosti zrušenia dvojkoľajnosti v riadení správ národných parkov. Aká krátka je pamäť. Pripomeňme si totiž, že v prípade Tatranského národného parku tento model úspešne fungoval od jeho počiatkov v roku 1953 až do roku 1994, kedy došlo k fatálnemu kroku - zrušeniu osvedčeného modelu komplexnej organizácie práve v dôsledku tendenčného výkladu zákona o ochrane prírody a krajiny. Stalo sa tak aj napriek upozorneniam zo strany vtedajších pracovníkov Správy TANAP-u a rezortu pôdohospodárstva. A za výdatnej podpory niektorých mimovládnych organizácií, osôb a aj osobností. A tí istí ľudia dnes presviedčajú verejnosť, aká svetlá budúcnosť čaká národné parky v obnovenom modeli. Aké lakonické...

Mimochodom, pod spomínanými upozorneniami je aj moje meno. Od zániku pôvodnej Správy TANAP-u som sa zasadzoval o návrat ku komplexnej starostlivosti v národných parkoch. V tej súvislosti však zdôrazňujem „v národných parkoch“ a nie v národných parkoch premenovaných z dovtedajších chránených krajinných oblastí bez toho, aby sa vykonali analýzy stavu prírodného prostredia a vlastníckych a správnych pomerov na ich územiach. Neznižujem týmto stanoviskom ich prírodné, kultúrne a spoločenské hodnoty. Ale bez vypracovania Národného systému a štandardov chránených území na Slovensku, stanovenia hlavných cieľov, ako je zachovanie prírodného dedičstva, ochrana a funkčnosť prírodných ekosystémov a až potom ochrana druhov, biotopov a zabezpečenie prírodných procesov, s ponechaním možnosti pre manažovanie človekom pre prípad že ich totálna ochrana by mohla ohroziť fungovanie ekosystému, sa nepohneme ďalej bez závažných škôd na prírode a ľudskej spoločnosti!

K tomuto kroku by značne pozitívne prispelo objektívne vyhodnotenie doterajšieho vývoja v Tatranskom národnom parku. Opísať pozitíva aj negatíva. Analyzovať situáciu, ktorá nastala po strate účinnosti zákona o TANAP-e, najmä s vyhodnotením negatívnych vplyvov v podobe živelného rozvoja aktivít škodiacich prírode a tiež obyvateľstvu na území parku. A prijať zákon nový. Ale až po serióznom vyhodnotení všetkého spomínaného a po naozaj odbornej debate zainteresovaných strán.

Vážený pán generálny riaditeľ, 

v kontexte vášho rozhovoru by som mohol reagovať na mnohé. Napríklad, že stráž prírody vykonávali do zrušenia organizácie všetci pracovníci bývalej Správy, čo v tom čase bolo viac ako 600 pracovníkov a vaša snaha „školiť ich za strážcov“ preto vyznieva komicky. Že po zániku Správy Ministerstvo životného prostredia SR zamietlo našu žiadosť, aby boli pracovníci ochranných obvodov štátnych lesov zaradení do Stráže prírody. Alebo že v Tatranskom národnom parku neexistujú iné ako ochranné lesy a lesy osobitného určenia a preto je irelevantné hovoriť o drevoprodukčnej funkcii lesov ako dominantnej. Alebo že na území TANAP-u neexistuje iný ako piaty, štvrtý a tretí stupeň ochrany. O tradícii používania koní na prácu v lesoch TANAP-u už ani nehovoriac. Nezmyselných tvrdení je tam toľko, že je ťažké povedať, odkiaľ vlastne začať.

Ste predstaviteľom štátnej vysoko odbornej organizácie. Vašimi vyjadreniami ste však dehonestovali prácu stoviek až tisícok odborných pracovníkov počas niekoľkých desaťročí. Lesníkov, ekológov, vedeckých a technických pracovníkov, Navyše v čase, kedy sa každé jedno z podobných vyjadrení berie ako relevantný názor, na ktorý sa prihliada v rozhodovaní o budúcnosti národných parkov. Preto Vás touto cestou verejne žiadam, aby ste sa cestou médií, ktoré doteraz Váš rozhovor uverejnili, ospravedlnili za nepravdivé a zavádzajúce informácie. A tiež Vás chcem požiadať, aby ste sa v budúcich vyjadreniach k problematike národných parkov držali Vašich vlastných slov, ktoré máte uvedené v odbornom profile na stránke sopsr.sk: „mojim cieľom je korektná spolupráca so všetkými relevantnými subjektami od samospráv cez odborné inštitúcie až po enviromentálne občianske združenia až po majiteľov pozemkov v chránených územiach.“  

P.S.: Tento otvorený list posielam na uverejnenie aj redakciám portálov Aktuality.sk a Lesmedium.sk. Zároveň sa ich cteným čitateľom ospravedlňujem, ak mnohé z toho, o čom píšem, nevyznieva úplne zrozumiteľne a jednoducho. V tom je vlastne celý ten základný problém. Odbornú problematiku, na ktorej pracovali stovky ľudí (nie len v kanceláriách, ale najmä priamo v teréne – v lesoch TANAP-u) skrátka nie je možné vtesnať do niekoľkých riadkov a vysvetliť ju rýchlo a jednoducho človeku, ktorý sa v nej neorientuje.

A o to väčší hazard je neprihliadať na tieto odborné názory (prípadne ich dehonestovať a zosmiešňovať) v čase, keď sa rozhoduje o kroku, ktorý priamo ovplyvní nielen život našej generácie ale aj ďalších generácií idúcich po nás. Na záver preto odkaz pre čitateľov – nebojte sa dôverovať odborníkom. Verte, že ľudia, ktorí žijú v prostredí Tatier desiatky rokov, mnohí aj celý svoj život, zvádzajú tento boj nie pre seba a svoje výhody. Mnohí z nich vám to dosvedčia svojim životom. Musíte im však dať šancu. Médiá – naozaj otvoreným priestorom pre vyjadrenia a vy – otvoreným srdcom ochotným porozumieť.

S pozdravom Zdravej prírode a spokojným ľuďom na Slovensku - zdar!

Ing. Mikuláš Michelčík