Otvorený dialóg o záchrane hlucháňa aj s vlastníkmi a užívateľmi lesov: Zachovanie vzácneho vtáka citlivou a premyslenou činnosťou človeka je možné
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) a správami národných parkov otvorili dialóg s vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov v územiach s výskytom hlucháňa hôrneho. Na pôde Technickej univerzity vo Zvolene sa v piatok 8. marca uskutočnilo pracovné stretnutie k riešeniu problematiky ochrany populácie tohto chráneného živočícha a jeho biotopov. ŠOP SR o tom informuje v tlačovej správe.
Cieľom stretnutia bolo spoločné prerokovanie návrhu opatrení pre zabezpečenie ochrany hlucháňa v lokalitách jeho výskytu v rámci Slovenska. Ako v úvode stretnutia uviedla generálna riaditeľka Sekcie ochrany prírody a biodiverzity MŽP SR Vladimíra Fabriciusová: „Pre záchranu populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku je nevyhnutná spolupráca a participácia všetkých zainteresovaných strán. Toto pilotné stretnutie otvára diskusiu o vhodných formách pre aktívny a pasívny manažment biotopov, ktoré vyplynuli z prerokovávaní s obhospodarovateľmi lesa v jednotlivých územiach.“
Navrhované opatrenia taktiež vychádzajú zo záverov nedávneho DNA výskumu hluchánej populácie, ktorý bol zo strany ŠOP SR zazmluvnený u Technickej univerzity vo Zvolene (TUZVO). Výskum bol zameraný najmä na stupeň izolácie a vzájomnú konektivitu jednotlivých populácií, pričom samotný výskum ako aj zber biologických vzoriek v rôznych lokalitách Slovenska bol realizovaný prostredníctvom projektu Realizácia vybraných opatrení Programu záchrany hlucháňa hôrneho, financovaného z Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Ako na stretnutí zdôraznil autor výskumu Peter Klinga z Lesníckej fakulty TUZVO: „Vážnejším problémom ako samotná veľkosť populácie hlucháňa na Slovensku je jej genetická izolácia a fragmentácia. Životaschopnosť hlucháňa na našom území je ohrozená v dôsledku straty genetickej variability, ktorá negatívne ovplyvňuje schopnosť hlucháňov prispôsobovať sa meniacim klimatickým podmienkam a zvyšuje riziko nepriaznivých dôsledkov príbuzenského párenia. Nepriaznivý stav genetickej premenlivosti nezlepšíme zvýšením počtu jedincov napr. z umelých odchovov, ale zvýšením výmery vhodných biotopov a obnovy prepojenosti so susednými populáciami.“
Jednotlivé formy a benefity aktívneho manažmentu vytvárania vyhovujúcich hlucháních biotopov predstavil na stretnutí zástupca Národného lesníckeho centra Jozef Bučko: „Som presvedčený, že zachovanie hlucháňa prostredníctvom citlivej a premyslenej činnosti človeka je možné. Medzi výhody patrí najmä krátky čas prinavrátenia biotopu, ako aj zapojenie vidieckeho obyvateľstva do ochrany prírody. Vstup človeka do procesu trvalého zachovania lesov je opodstatnený aj z dôvodu prebiehajúcej klimatickej zmeny a súvisiacich extrémnych výkyvov počasia.“
ŠOP SR v tlačovej správe dodáva, že návrh ako aj realizácia jednotlivých opatrení budú predmetom ďalšej diskusie za účasti všetkých partnerov, vrátane členov expertnej pracovnej skupiny na ochranu hlucháňa hôrneho a tetrova hoľniaka. Závery rokovaní ochranárov, obhospodarovateľov a vedeckej obce budú premietnuté do pripravovanej aktualizácie Programu záchrany hlucháňa hôrneho, ako aj do nových programov starostlivosti o chránené vtáčie územia, resp. národné parky, v ktorých je hlucháň hôrny predmetom ochrany.