Odborník z NLC na TA3 o hlucháňovi: Zvážme, či oslabená populácia počká 200 – 300 rokov, kým v bezzásahu narastie prírodný les
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Televízia TA3 včera informovala o tom, že reforma národných parkov sa vracia do parlamentu. Odklad hlasovania mal podľa nej na svedomí aj spor o hlucháňa. Ochranári tvrdia, že kvôli slabej ochrane národných parkov jeho populácia vymiera a Brusel nás za to bude pokutovať. Lesníci im oponujú. Tvrdia, že za hlucháňa sa schová všetko, ale pravda je inde a hlucháne z bezzásahového lesa utekajú. O tejto téme v štúdiu TA3 hovoril hosť Jozef Bučko z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Slovensko je na tom s lesmi veľmi dobre, vyjadril sa Jozef Bučko. „Posledné desaťročia nám les jednoznačne pribúda,“ povedal s tým, že ide o zásluhu cieľavedomého obhospodarovania, ktoré dbá na to, aby sa lesy nezmenšovali.
„Bezzásah môže byť nastolený aj v hospodárskom lese, takisto na ploche, kde nebola spracovaná kalamita, alebo bola, môže byť na lúke, kde postupne opäť vznikne les,“ vysvetlil lesník. „V dnešnej dobe určite je potrebné na niektorých plochách udržiavať aj bezzásah, keďže sú to väčšinou tie najvzácnejšie časti prírody,“ zdôraznil Jozef Bučko.
Ako veľmi je pri téme bezzásahových lesov aktuálny argument s hlucháňom hôrnym? Bučko vysvetlil, že pôvodne hlucháň obýval „pralesovité porasty, alebo tiež prírodné lesy, ktoré majú podobný charakter ako prales, ale človek v nich v predošlom období nejako zasiahol". Tieto lesy nie sú príliš husté, inak by v nich hlucháň s veľkým rozpätím krídel nemohol lietať. „Stromy sú redšie a preniká tam viac svetla, koruny sa nedotýkajú,“ priblížil lesník.
V oblastiach so spadnutou kalamitou môže hlucháň žiť po okrajoch, vysvetlil Bučko. Ak by boli tieto plochy v bezzásahu, o dvesto či tristo rokov by tam mohol vzniknúť prírodný les, „ktorý by opäť hlucháňovi vyhovoval“. Hlucháň však podľa lesníka nemá toľko času. „Mali by sme teda zvážiť, či má dnešná oslabená populácia čas, počkať si dvesto rokov, kým tam narastie les,“ myslí si Jozef Bučko.
Podľa J. Bučka by bolo optimálne nechať niečo na bezzásah, ale zároveň využívať prácu lesníkov, modelovať porasty, ktoré v súčasnosti máme, a cieľavedomou činnosťou tvoriť biotopy pre hlucháňa. „Nie všade, ale tam, kde si to situácia vyžaduje,“ vyjadril sa Jozef Bučko.