O vývoji ochrany lesov na Slovensku: Smrekové monokultúry neboli zakladané zámerne

„Vráťme sa však k ochrane lesov. V prvej etape, po 2. svetovej vojne, keď sa odmietal holorubný spôsob hospodárenia a zavádzal podrastový hospodársky spôsob. Neboli na to lesné porasty dostatočne pripravené. Viedlo to k veľkému prerieďovaniu porastov. V dôsledku toho sa zvýšilo ich ohrozenie tak abiotickými ako aj biotickými škodlivými činiteľmi. Došlo aj k veľkému zaburineniu porastov. Podsadby sa včas neuvoľnili a  pre nedostatok svetla uhynuli.

Následne sa prijal zákaz ich realizácie, čo bol taktiež chybný krok k zavádzaniu podrastového hospodárskeho spôsobu. Z toho plynie záver, či poučenie aj pre súčasnosť, že najprv treba porasty spevniť výchovnými zásahmi a potom prikročiť k prebudove porastov na viacvrstvové, či viac etážové. Čiže problémy v lesnom hospodárstve neriešiť paušálne, ale diferencovane podľa prírodných podmienok a stavu porastov.

Treba uviesť, že po 2. svetovej vojne sa ťažba dreva realizovala v zimnom období. Používali sa najprv ručné a  potom motorové píly. Drevo sa približovalo najmä animalnou silou (kone, voly). Poškodzovanie porastov a pôdy bolo malé. V ďalších rokoch sa zavádzala celoročná ťažba dreva a mechanizácia, čim sa situácia v ochrane lesov podstatne zhoršovala. Bol nedostatok pracovníkov. Ďalej veľký tlak bol zo strany štátu na zvyšovanie ekonomickej efektívnosti lesného hospodárstva. Zavádzali sa priemyselné spôsoby pri obhospodarovaní lesov.

Prebiehali časté reorganizácie. To všetko situáciu v lesnom hospodárstve, vrátane ochrany lesov komplikovalo. Napriek tomu, možno povedať, že išlo o obdobie rozvoja lesov a lesného hospodárstva na Slovensku. Nie je pravdou to, že sa zámerne zakladali smrekové monokultúry. Ak vznikali, tak to bolo preto, že úspešnosť obhospodarovania lesných porastov sa hodnotila podľa plnenia plánu jednotlivých výkonov a nie podľa dosahovaných výsledkov v stave lesa.

Tento problém sa podarilo riešiť až v druhej polovici 80. rokov minulého storočia (fázové výrobky v pestovnej činnosti). Treba spomenúť aj ďalšie problémy v ochrane lesov, ktoré sa vtedy nedarilo úspešne riešiť. To boli napríklad škody zverou, ale aj ďalšími škodlivými činiteľmi. Takto sa dostávame do 70. a do 80. rokov, keď pribudli ďalšie problémy a to hromadné hynutie lesov najmä v dôsledku imisií. Po prevrate v roku 1989 pribudli ďalšie nové problémy.

Prebiehala reprivatizáciou lesov. Konštituoval sa neštátny sektor. Nanovo bolo treba usporiadať organizačné štruktúry na obhospodarovanie lesov vo vlastníctve štátu. Chybou bolo, že sa takmer všetky práce začali vykonávať dodávateľským spôsobom. Veľmi nepriaznivý vplyv to malo na vykonávanie prác v pestovnej činnosti, najmä na realizáciu úloh v ochrane lesov. O tom, aká bola podpora štátu sme už hovorili v predchádzajúcom texte. Aj o výsledku: Zero, Zero.

Čo teda navrhujeme? Nanovo zadefinovať úlohy v ochrane lesov. V rámci hospodárskej úpravy lesov obnoviť  prieskum ochrany lesov a prieskum poľovníckeho hospodárenia. Posilniť  rezortný výskum ochrany lesov. Najnovšie poznatky v ochrane lesov začleniť do koncepčných zámerov prírode blízkeho hospodárenia v lesov. Vypracovať nové smernice na ochranu lesov. Jednoznačne stanoviť zdroje, z ktorých sa budú financovať náklady na realizáciu ochranných opatrení,“ napísal J. Konôpka.