Novelizácia bola potrebná
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Máloktorý zákon, ktorý predkladal rezort pôdohospodárstva, vzbudil taký záujem verejnosti, ako novela zákona o lesoch. Jeho súčasou je vyše sto úprav. O akýsi "výklad" tejto novely požiadali Roľnícke noviny Jozefa Konôpku, vedúceho vedeckého pracovníka Národného lesníckeho centra - Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene.
o Voči predchádzajúcej novele zákona o lesoch mali lesníci veľké výhrady. Zaznievajú hlasy, že aj táto novela bola šitá horúcou ihlou a že tie najdôležitejšie problémy nerieši...
- Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch nadobudol účinnos len 1. septembra 2005. Nebol však dobrý a viaceré jeho inštitúty nebolo možné v praxi realizova. Nakoľko funkčnos štátnej správy lesného hospodárstva bola v dôsledku kolízií inštitútov v zákone č. 326/2005 Z. z. ochromená a situáciu bolo treba urýchlene rieši, ministerstvo pôdohospodárstva sa rozhodlo ís cestou novelizácie tohto zákona. Ako vieme, poslanci NR SR po určitých zmenách túto novelu schválili a prezident zákon podpísal. Je to dobre, ale pravda je aj to, že novela nerieši všetky závažné problémy s ktorými zápasí lesné hospodárstvo.
Nepovažujem napríklad za správne, aby pri vyňatí lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu boli príslušné odvody a penále za stratu mimoprodukčných funkcií lesa príjmom štátneho rozpočtu. Tie by predsa mali ís spä do lesného hospodárstva - na zveľadenie lesov, či znovuobnovenie ich funkčného potenciálu. Okrem toho, paragraf 16, odsek 6 konzervuje súčasný nepriaznivý stav v otázke náhrad za obmedzenie vlastníckych práv.
Systémová chyba sa však stala pri koncipovaní a schvaľovaní zákona č. 326/2005 Z. z. Najprv sa mal totiž vypracova a schváli Národný lesnícky program, ktorý by obsahoval novú štátnu lesnícku politiku, a táto by sa premietla aj do nového zákona. Vláda už návrh tohto dokumentu schválila a na jeseň ho prerokuje aj parlament. Z neho by sa potom mala odvíja nová lesnícka legislatíva. To je však úloha do budúcnosti.
o Novelizovaný zákon údajne umožňuje ľahšiu a nekontrolovanú náhodnú ažbu...
- Podľa mňa to nie je pravda. Veď zákon v paragrafe 23, odsek 1 jasne hovorí: "ažba sa môže vykonáva len po vyznačení a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára." Realizovanú náhodnú ažbu musí lesný hospodár zaevidova do predpísanej mesačnej evidencie, ktorá sa uchováva po dobu platnosti lesného hospodárskeho plánu, t. j. desa rokov, čo umožňuje jej kontrolu. Samozrejme, že na pleciach odborného lesného hospodára leží veľká zodpovednos. Preto môže túto funkciu vykonáva len ten, kto je bezúhonný, má predpísanú kvalifikáciu, vykoná osobitnú štátnu skúšku a má na to osobitný certifikát od štátnej správy lesného hospodárstva. A ak poruší legislatívne predpisy, štátna správa mu osvedčenie odoberie. Kontrolu realizácie náhodnej ažby priamo v teréne vykonávajú orgány štátnej správy lesného hospodárstva, členovia lesnej stráže a príslušníci policajného zboru.
Vďaka lesníckej legislatíve má každý hektár lesa, ktorý oficiálne patrí do lesného pôdneho fondu, svojho vlastníka alebo správcu. V lesoch je zabezpečené odborné hospodárenie podľa lesného hospodárskeho plánu, alebo výpisu z neho, prostredníctvom odborného lesného hospodára. V ktorom odvetví nášho hospodárstva funguje takýto režim starostlivosti o majetok? Chcem zároveň doda, že takáto starostlivos o lesy sa zachovala aj napriek tomu, že štát neplatí za verejnoprospešné služby, ktoré les poskytuje. Vyjadrené v reálnych cenách, podpora lesného hospodárstva zo štátnych zdrojov dosiahla v roku 2005 len tri percentá z úrovne podpôr v roku 1990. Pritom za uvedené obdobie sa výrazne zvýšili požiadavky na plnenie verejnoprospešných funkcií lesa. Napríklad lesy v chránených územiach predstavujú viac ako polovicu z ich celkovej výmery, čo nemá v zahraničí obdobu. Pritom podpora lesného hospodárstva z verejných zdrojov je napríklad v Čechách a v Rakúsku trikrát vyššia ako u nás a v Nemecku dokonca až šeskrát. Vlastníkom a správcom lesov by bolo treba poďakova, že aj za takýchto podmienok zabezpečujú riadnu starostlivos o lesy, a nie ich len upodozrieva a často aj bezdôvodne obviňova.
o Okrem toho, zákon je vraj benevolentnejší aj v otázke využívania holorubnej ažby...
- Znova musím poveda, že to tak nie je. Novelizovaný zákon o lesoch správne a opodstatnene hovorí, že holorubný hospodársky spôsob možno uplatni len na základe lesného hospodárskeho plánu v borovicových lesných porastoch (rozumie sa na Záhorí), v topoľových, vàbových a agátových porastoch, v energetických porastoch a na lesných plantážach. Tu je holorubný hospodársky spôsob, v jeho klasickej forme, plne opodstatnený. Medzi holorubné hospodárske spôsoby sa zaradila aj rekonštrukcia lesa. V skutočnosti však nejde o holorubný hospodársky spôsob, ale iba o obnovný postup, čo sa správne charakterizuje v paragrafe 19 novely zákona. Napríklad v treom odseku tohto paragrafu sa uvádza, že zámerom rekonštrukcie lesa je „dosiahnutie štruktúry lesného porastu, ktorá bude zodpoveda stanovištným podmienkam". To predsa nie je holorubné hospodárstvo.
Položme si však otázku: Čo je vlastne holorubný hospodársky spôsob? Je to analógia pestovania poľných kultúr v poľnohospodárstve. Spočíva v založení porastu z jednej (ekonomicky najvýhodnejšej) dreviny, v odstraňovaní iných drevín a v usmerňovaní štruktúry porastu tak, aby stromy naraz dozreli, a potom sa jednorazovo vyažili. Tento proces sa v ďalšom období opakuje. Rekonštrukcie porastov je niečo iné. Ani tie však nemôžno vykonáva svojvoľne, ale iba v tom prípade, ak ich predpisuje lesný hospodársky plán, alebo na základe schválenia orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, pričom to musí odobri aj orgán ochrany prírody.
Podľa môjho názoru novela zákona o lesoch vytvára dostatočný legislatívny rámec na ochranu lesného fondu. Pravdaže, bude záleža na tom, ako dôsledne sa podarí zabezpeči realizáciu jednotlivých ustanovení tohto zákona v praxi. Problémy vždy boli, sú a budú. Treba ich však včas identifikova a kvalifikovane rieši.
(zdroj: RO¼NÍCKE NOVINY, Roman Lettrich)