Názor: Valec zo Zlatej Idky bol len detskou hračkou

Ohlupovanie ľudí takzvanou „reformou národných parkov“ sa podarilo, už len dokázať pretlačiť novelu aj cez parlament. A keď cesta viedla len cez zonáciu, tak sa z rukáva zázračne vytiahla novela, ktorej nerozumel ani jej predkladateľ a dovolím si tvrdiť, že ani jeden poslanec, ktorý za novelu zahlasoval. Ešteže sa našiel jeden, ktorý zahlasoval proti. Že vďaka tomuto najspravodlivejšiemu gestu celá novela ako klamstvo prešla, to už je pre dotyčného nepodstatné. On predsa nemôže hlasovať – nehlasovať „spolu s tými, ktorí mu nie sú blízki“. To by mu robilo problémy.

Že tak zahlasoval na tej istej schôdzi Národnej rady SR niekoľkokrát, nevadí (napr. 1.12.2021, číslo hlasovania 138, 139; 3.12.2021, číslo hlasovania 184; 7.12.2021, číslo hlasovania 197; 9.12.2021, hlasovanie číslo 222;...), dokonca rovnako hlasoval aj za návrh vrátiť zákon na dopracovanie (14.12.2021, hlasovanie číslo 286), ktorý predložil najspravodlivejší, najzásadovejší a najtransparentnejší. Asi vtedy nevadí, že ho podporí ten, s ktorým nemôže hlasovať – nehlasovať rovnako.

Ale vyhlásenie pre médiá je jednoznačné – citujem: „Sa priznám, ruku som na tej karte už mal, aj ja som si to musel v tých mikrosekundách vyhodnotiť a som si povedal, že hlasovať s ľuďmi, ktorí mi naozaj nie sú blízki, že by mi to robilo problémy.“ (15.12.2021; TV TA3; Téma dňa; 19:50; Barbora Šišoláková /Peter Bielik). Už len neviem, ako môže žiť s týmito problémami ďalej, najmä po hlasovaní číslo 286.

To, čo pozitívne takzvaná „reforma národných parkov“ prinesie, vyhodnotíme po čase. Nejde však ani o reformu, ani o národné parky. Na Slovensku ani jeden národný park nespĺňa medzinárodné kritériá, čo potvrdil 9.6.2019 aj Erik Baláž: „Podľa mňa máme nula národných parkov.“  Ešte trefnejšie vystihol súčasné územia s názvom národný park vo vetách: „Národným parkom by malo byť len to, čo ním naozaj je. Nie to, čo je na papieri. Keď nakreslím auto, nie je to auto len preto, že je na papieri. Za národný park si môžeme vyhlásiť aj národnú diaľničnú sieť a budeme ho mať. Chcem, aby sme ich mali čo najviac, ale nemôžeme si klamať.“

Žiaľ, klamalo, klame sa a bude sa klamať. Preto to moje tvrdenie v úvode. Takže naozaj nejde o národné parky, ale o nejaké územia s nejakým názvom. A reforma – to je podľa poslancov, ktorí novelu schválili niečo, čo sa na reformu ani len nepodobá. Územia národných parkov sú vyhlasované aj s ochrannými pásmami. Súčasná novela sa tvári, že rieši len 4. a 5. stupeň ochrany. Teda územia, kde prebiehala činnosť ľudí minimálne, resp. je to územie bezzásahové, teda bez ľudskej činnosti.

Správa týchto území - aj to len štátnych, má prejsť pod rezort životného prostredia a ostatné územie národných parkov až po zonácii. Nikto však nerieši súčasť národného parku – jeho ochranné pásmo. Či už zrazu nie je súčasťou vyhlasovania národných parkov? Množstvo kompetencií ostalo na Štátnej ochrane prírody SR a súčasne sú v kompetencii nových správ národných parkov – toto je reforma?

Ani len v tomto si predkladatelia novely nedali tú námahu, aby upratali kompetencie odborných organizácii rezortu životného prostredia. Vzniká ďalší, ešte neprehľadnejší neporiadok v ochrane prírody, aký tu je v súčasnosti. Ale zrejme to niekomu veľmi vyhovuje. V mútnych vodách sa dá utopiť množstvo eurofondových peňazí. V tomto je to naozaj reformné.

No a keď si niekto myslel, že oponentom sa podarilo aspoň čiastočne zabezpečiť nejakú logickú postupnosť v tomto celom humbugu, tak chyba lávky. Zákon hovorí: „Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, ktorý je v správe správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 2 až 4 (TANAP, PIENAP, NP Slovenský raj – pozn. autora), prechádza 1. apríla 2022 do správy správ národných parkov, v ktorých územnej pôsobnosti je príslušný národný park. Do správy správ národných parkov prechádzajú 1. apríla 2022 podľa prvej vety aj pozemky vo vlastníctve štátu a spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národných parkoch v územiach so štvrtým a s piatym stupňom ochrany...“

A teraz už ide o výklad zákona, ako si ho chce vysvetliť hlavný valcovač z Námestia Ľudovíta Štúra. Do uznesenia Vlády SR č. 41/2022, ktoré má podrobnejšie zabezpečiť vykonávanie procesov v zmysle novely zákona sa už totiž píše o pozemkoch (parcelách). Pozemky a parcely totiž nie je to isté (viď zákon 162/1995 Z. z., tzv. katastrálny zákon). Len niekto si nad rámec zákona vkladá slovíčka do uznesenia vlády. Je to v poriadku? Nie je to otázka pre generálneho prokurátora, či môže vláda prijímať uznesenia nad rámec zákona?

Týmto sa totiž zabezpečí jedno – netreba ani zonáciu území s názvom „národný park“ a takmer všetky lesné porasty vo vlastníctve štátu prejdú pod životné prostredie. Ak totiž z parcely, ktorá má výmeru  napr. 3 480 ha je 15% (528 ha) v piatom stupni ochrany, mala by prejsť celá parcela. Podobne je to aj s inými veľkými parcelami (1 710 ha a 501 ha v 5. stupni ochrany prírody). Ešte okatejšie je, ak z parcely s výmerou 5,47 ha je (818 m²), čiže  1,5% - nie nejde o preklep, naozaj jeden a pol percenta je v rezervácii a má prejsť celá parcela.

Niekto veľmi dobre vedel, aký pozmeňovací návrh vyťahuje z rukáva. Takže ak urobíme prienik dnešnej Lesnej správy Muráň s Národným parkom Muránska planina, tak v 5. stupni ochrany je dnes 1 288 ha lesných pozemkov,  prejsť by mali celkom parcely s výmerou 6 433 ha. Teda 20% územia ovplyvní aj zvyšných 80%. Vedel o tomto čo i len jeden jediný poslanec (možno okrem pravej ruky hlavného valcovača – poslanca Šíbla, ktorý sa nechal zneužiť na predloženie akože poslaneckej novely, ktorú riadilo ministerstvo životného prostredia)?

No a k takejto zmene došlo hlasovaním o pozmeňovacom návrhu, ktorý videli samotní poslanci 12 minút pred hlasovaním. Bez akejkoľvek dopadovej štúdie na ľudí v regióne. A štúdia, ktorú si ŠOP SR objednala, tú nechce sprístupniť. Skúste hádať prečo. Pri zonácii Národného parku Muránska planina podľa návrhu, ktorý nebol s nikým prerokovaný a o ktorom stále beží správne konanie, by totiž prišlo o prácu 67 ľudí pracujúcich v lesnom hospodárstve, obhospodarovatelia lesov by prišli o takmer 2,3 mil. € ročne a ohrozenie lesných porastov by sa zvýšilo o 12,5%.

Naopak, potenciál rozvoja turizmu vyšiel na 1,7% za 30 rokov, čo predstavuje zvýšenie turistov v národnom parku o 20 ľudí ročne. Tieto údaje nie sú prázdne reči, ale výsledky niekoľkých variantných riešení vedeckých štúdií vypracovaných Technickou univerzitou vo Zvolene. Ide pritom o národný park, v ktorom sa dnes obhospodaruje prírode blízkym spôsobom 87% územia a ktorý bol návštevníkmi vyhlásený za tretí najkrajší v Európe.

A to všetko práve vďaka tomu, že sa tu uplatňuje aktívny manažment chráneného územia, rastú tu zdravé, zelené lesy a nenechávajú sa bezbreho rozvrátiť lesné porasty, ktoré sú tu umelo vysadené takmer pred storočím. Všetky pôvodné ekosystémy sú už dnes ponechané na samovývoj v rámci 5. stupňa ochrany prírody, ale ponechať tak pozmenené lesné porasty, je v rozpore so záväzkami Európskej únie v rámci Európskej zelenej dohody, Dohody o klimatickej neutralite a v rámci Európskeho dohovoru o lesoch...

Či stačia veľkolepé slová o budovaní lepších zajtrajškov? Takúto propagandu sme zažívali v päťdesiatych rokoch minulého storočia a nedopadlo to podľa predstáv. Dnešnú „reformu národných parkov“ môžeme prirovnať postupom, rétorikou a nátlakom ku združstevňovaniu. Aj vtedy išlo o blaho ľudí na vidieku. Už sa len vrátiť ku výrobe píšťaliek, metiel a rapkáčov...

Ing. Igor Viszlai