Názor: Prírode blízke hospodárenie je určené na zvyšovanie produkcie drevnej hmoty. Paradoxne sa z neho stal nástroj ochrany prírody

Keď sa teraz pozeráme na výsledky lesníckej práce našich predchodcov, na 40 až 100 ročné bukové porasty, vidíme, čo dosiahli v minulosti pri používaní holorubného hospodárskeho spôsobu, neskôr pri veľkoplošnom  podrastovom spôsobe a tiež pri pásových clonných ruboch. Môžeme konštatovať, že stav bukových porastov je aj po týchto intenzívnejších formách hospodárenia na veľmi dobrej úrovni. Predchádzajúcim lesným hospodárom patrí poďakovanie za dobré hospodárenie. Dnes berieme úrodu z porastov, ktoré nám zanechali. Mladé lesné porasty po pásovej obnove bučín sú husté a vitálne, výborne odrastajú. 

Napriek tomu sú lesníci, ktorí tvrdia, že používanie pásových clonných rubov nie je správna cesta. Ibaže v porastoch na svahoch s prudkým sklonom sa inak ako v pásoch robiť nedá. Podstatný je predsa výsledok. Rastie na nich, ak to trochu preženiem, zmladenie so zakmenením sto, čo znamená, že nemusíme robiť ako lesníci nič iné, len počkať na prvú prerezávku, teda prvý výchovný zásah.

Do porastu sa nemusíme opakovane vracať, čo je v prudkých sklonoch svahov aj dosť náročné a bez požadovanej hustoty lesnej cestnej siete prakticky nemožné. Navyše, ak si všimneme okrajové stromy v kulisách materských porastov, nie sú nijako výrazne poškodené slnečným žiarením. 

Obnovná doba 30 rokov a 60 rokov v bučinách

Na Slovensku v súčasnosti všeobecne platí, že obnovná doba bučín pri prevažujúcom podrastovom hospodárskom spôsobe  je 30 rokov. Snahou prírode blízkeho obhospodarovania lesov je obnovovať ich 60 rokov. Pýtam sa ale, aký bude výsledok o 60 rokov? Na Slovensku asi nemáme bukový porast po 60 ročnej obnove. Zatiaľ sú známe čiastkové výsledky zavádzania prírode blízkeho hospodárenia maximálne s dĺžkou trvania 20 rokov. Častokrát je aj v lesníckej praxi trvalo etážový porast mylne zamieňaný s výberkovým lesom.

Výsledkom 30-ročnej obnovy bukových porastov je, že ak si predstavíme dokončenie obnovy celého porastu, tak budeme mať na obnovnej ploche mladý porast vo veku od 1 do 30 rokov. Postupom času sa takýto porast - dá sa povedať - zleje dohromady. Taxátor po obnove porastu vytvorí maximálne dve porastové skupiny. Neskôr pri ďalšej obnove programu starostlivosti o lesy pospája všetky porastové skupiny podľa toho, aký tam bude plánovaný zásah. Vo veku od 10 do 25 rokov bude v predpise stanovená prerezávka. Podobný vývoj možno očakávať aj pri obnovnej dobe 60 rokov, keď po prvých 30 rokoch obnovy budú dve, maximálne tri porastové skupiny. A toto isté sa stane aj v druhej polovici 60 ročnej obnovnej doby.

Taxátor jednoducho vytvorí v prerezávke vo veku porastu 10 – 25 rokov jednu porastovú skupinu, pretože hoci budeme postupovať v kotlíkoch, buk je tak plastická drevina, že sa na obnovných prvkoch pospája. Preto taxátor spojí desaťročnú porastovú skupinu s pätnásťročnou, niekedy s dvadsaťročnou alebo dokonca dvadsaťpäťročnou.

Počiatočná diferenciácia bukového porastu sa teda po 20 – 30 rokoch stráca a rozdiely nie sú vidieť. Taxátor spája porastové skupiny kvôli tomu, že ide o jeden predpis a tým je prerezávka. A spája ich aj preto, že je v nich reálny predpoklad spojenia. Otázkou teda je, čo v bučinách obnovovaných 60 rokov vlastne dosiahneme? Som presvedčený, že dosiahneme len maximálne tri porastové skupiny resp. dve až tri vrstvy.

Obnova bukových porastov v podmienkach Slovenska by mala prebiehať vo veku 80 až 110 rokov. Základným kritériom je kvalitná rubne zrelá hmota, využitie fruktifikácie porastov a zabezpečenie kvalitnej prirodzenej obnovy. Pri oneskorenom odoberaní zásoby malým ťažbovým percentom odčerpávania zásob v porastoch nad 100 rokov si vyrábame problém vysokých zásob vo vyšších vekových stupňoch. Často zabúdame na prírastok a navrhnutá decenálna ťažba v počiatočných fázach obnovy je mnohokrát na úrovni prírastku.

 Podmienky vhodnosti porastov pre prírode blízke hospodárenie sa v národných parkoch neposudzujú

Aby som bol správne pochopený, nie som proti prírode blízkemu obhospodarovaniu lesov, ale súčasný trend stanovenia určitého percenta alebo výmery, na ktorej musia niektorí lesníci takto postupovať, nie je v poriadku. Častokrát deklarovaná dobrovoľnosť tohto postupu je úplne znegovaná v národných parkoch na Slovensku, kde je tento spôsob hospodárenia povinný.  

Vo veľkoplošných chránených územiach sa podmienky vhodnosti výberu  porastov pre takéto hospodárenie neposudzujú, ale stávajú sa nástrojom ochrany prírody. Metodický postup na vytváranie trvalo etážových porastov, ktorý vypracovalo Národné lesnícke centrum v roku 2013, jasne definuje kritériá vhodnosti porastov pre zaradenie do trvalo etážových.

Pre výber JPRL spôsob obhospodarovania lesa „t“ sú vhodné JPRL, v ktorých ako hlavná prevažuje produkčná funkcia lesa v porastoch kategórie lesa „H – hospodárske“ resp. vybrané funkcie lesa kategórie „U - lesov osobitného určenia“, v ktorých pri plnení vybraných špecifických funkcií lesa nie je výrazne obmedzená ich produkčná funkcia.

Pre výber JPRL spôsob obhospodarovania lesa „t“ sú vhodné vybrané hospodárske súbory lesných typov, predstavujúce optimum výskytu odporučených porastových typov hlavných drevín Slovenskej republiky, ktorými sú smrek, buk, jedľa, dub a ich zmesi.  

Pre uplatnenie výberných princípov ťažby skupinovej, resp. hlúčikovej alebo stromovej  v rámci obnovy porastu  maloplošnou formou podrastového hospodárskeho spôsobu v JPRL spôsob obhospodarovania lesov „t“ sú vhodné  hospodárske súbory lesných typov s prirodzeným výskytom rôznych kombinácií drevín duba, buka, jedle a smreka s možnou prímesou ďalších drevín, pričom výhodnejšia je prevaha uvedených ihličnatých drevín, alebo aspoň jednej z nich. Veľmi dôležitý je predpoklad možnosti trvalého vzniku prirodzeného zmladenia uvedených drevín.

Podľa môjho názoru je správny postup taký, že počas obnovy programu starostlivosti o lesy musí odborný lesný hospodár poznať reálny stav porastu, drevinové zloženie, sklon terénu, sprístupnenie porastu, štádium jeho rozpracovanosti, rozloženie zásob, vek, atď.

Začínať totiž uplatňovať princípy prírode blízkeho hospodárenia v 110 ročnom poraste je neskoro. V takom poraste jednoducho nemôžeme dodržať princípy 60 ročnej  obnovnej  doby. Dokedy ho potom budeme obnovovať...? Za veľmi dôležité považujem vedieť, akú časť zásob pri obnove odčerpám, ale hlavne, aká zásoba mi ostáva na ďalšie decéniá a ako sa mi ju podarí odčerpať.

Preto je dôležité najskôr vytypovať vhodné porasty pri obnove programu starostlivosti o lesy, ktoré spĺňajú prevažnú väčšinu kritérií vhodnosti výberu porastov pre prírode blízke hospodárenie v spolupráci s odborným lesným hospodárom.

Ing. Peter Szarka