Názor: Prestaňme žiť podľa emócií. Verme v zdravý rozum a praktickú odbornosť

Prečo to ale neplatí pre lesné hospodárstvo? Nikdy neboli ihličnaté lesy v takom vážnom zdravotnom stave. V takej ťažkej situácii (bohužiaľ pre ortodoxných likvidátorov lesníctva, nielen u nás!), ako dnes. Tak prečo tu treba všetko rozumné, osvedčené a tiež nevyhnutné, jednoducho iracionálne (účelovo) zakazovať, či principiálne meniť? Takto si niekto vysvetlil novú „spoločenskú objednávku“?

Schopnosti neprehliadnuteľne preveria záťažové situácie. Je preto nepochopiteľné, keď s nástupom extrémneho a dopredu nepredvídateľného obdobia (SARS-CoV-2) v synergii s plazivou hospodárskou recesiou, nesiahame po tom najzdatnejšom, čo máme. Nespustíme hoc časovo improvizujúci, dobre premyslený proces obnovy, ale naopak, vedome a účelovo znížime požadovanú úroveň jeho nositeľov. A bez vnímania súvislostí pokračujeme v napĺňaní ťažko pochopiteľných sľubov a snov. Bohužiaľ, stačí sa pozrieť na stav riadenia našej krajiny. Odborná sterilnosť bez sebareflexie a pragmatická impotentnosť sa nevyhla ani lesom.  

Lesné hospodárstvo nezápasí s problémom „zastaranosti“ a už vôbec nie so „zhnitými“ základmi. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorý je na chuť niečo principiálne meniť najcitlivejší, a zároveň najvďačnejší, už dlhšiu dobu koncepčne zápasí s pohnútkami, potrebami a víziami individualít, snažiacich v tom, aby presvedčili mecenášov i laickú verejnosť, že boli dobrou voľbou.

Práve naopak, z hľadiska života lesa, častými „makro“ systémovými zásahmi, silovo a celoplošne implementovanými do už mnohokrát preverených,  prírodne i hospodársky životaschopných postupov, veci iba škodíme.

Dovolím si tvrdiť, že doterajšie „veľké“ zmeny v lesnom hospodárení po vzniku štátneho podniku, sú toho iba dôkazom. Ideové vytrhávanie vybraných súčastí súkolia, dlhodobo zabezpečujúceho a garantujúceho nielen trvalosť a udržateľnosť hospodárenia v lesoch, ale aj prirodzeného a spoločnosti prospešného využitia všetkých benefitov lesa, v mene minoritnej, spoločensky obmedzenej, ľúbivej objednávky – rekreácie a relaxu, je nepochopením hodnôt a potrieb nášho najväčšieho prírodného bohatstva.

O negatívnom dopade na samotných lesníkov, spolutvorcov prírodných hodnôt, ani nehovorím. Stačí pritom pomerne málo, nechať ich zodpovedne pracovať. Desiatky rokov dokazujú, že sú schopní vyrovnať sa s nástrahami prírody, potrebami spoločnosti, aj s postupne sa meniacimi spoločenskými požiadavkami.

Súbežným nepochopením, že základnou a najdôležitejšou podmienkou fungovania akejkoľvek zmysluplnej, efektívnej, produktívnej a spoločnosťou žiadanej činnosti, lesné hospodárstvo nevynímajúc, je stále ešte človek - nositeľ a vykonávateľ myšlienok a práce samotnej, je nechápaním marginálnej podstaty.

Lesné hospodárstvo na tejto podmienke, na manuálnej ľudskej práci, na odbornosti, pracovnej vybavenosti a viac, ako akademickej zainteresovanosti, a to všetko vonku, pod holým nebom, stojí alebo padá. Neustálou personálnou obmenou, nepremyslenými inovatívnymi myšlienkami, nesystémovými reorganizáciami, či spochybňovaním podstaty lesného hospodárstva deštruujeme úspešne vybudované a úspešne demotivujeme mnohých zodpovedných vykonávateľov dnes už spoločensky „nepopulárnej“ práce.   

Potom to skutočne nechajme všetko na prírodu a náhodu. Kto z verbálne a virtuálne silného portfólia sociálno-sieťových, sídliskových obhajcov „nádher a krás“ si obuje čižmy, vyhrnie golier na kabáte, zoberie pršiplášť, klupňu, motyku, motorovú pílu, či nebodaj zapriahne koňa a pôjde reálne iným plniť tieto sny? Za ohodnotenie, ktoré si určite nevedia predstaviť ani kolegovia z učiteľského sektora? Nikto.

Prestaňme blúzniť o imaginárnom raji na Zemi, prestaňme šíriť iracionálne a falošné sny. Prestaňme prehliadať súvislosti a hlavne prestaňme žiť podľa emócií. Nechajme pracovať šikovných, odborne zdatných, vnútorne presvedčených a dostatočne ohodnotených. Dajme im nielen dôveru a potrebné vybavenie, dajme im jasný, zmysluplný a nemenný cieľ. Vráťme im ukradnutú spoločenskú úctu.

Absolútne súhlasím s názorom, že akýkoľvek projekt, zmena, úprava alebo čokoľvek novo skúšané bude mať vždy inovátorom deklarovaný „pozitívny“ efekt, stačí len zvoliť vhodné kritériá hodnotenia.  No i napriek tomu pevne verím, že zdravý rozum a samozrejme praktická odbornosť nájde cestu i tam, kde sa (zatiaľ) vyníma ďalší nepotrebný pseudopokus v novodobých dejinách štátneho podniku LESY Slovenskej republiky. Dokonalosť nástroja dosiahneme jeho citlivým vyladením, nie pozliepaním s inými inštrumentami...

Ing. Roman Heleš

(Autor je bývalý riaditeľ Odštepného závodu Čadca, LESY SR š. p.)