Názor: Prečo je ochrana prírody na Slovensku stále zdrojom hádok?

Neviem, či sa ani za tridsať rokov nedokázali zbaviť boľševických manierov. Po zmene režimu bolo vrátené vlastníkom užívacie právo k vlastným pozemkom a zrazu sa začnú hrnúť zákazy, príkazy a najmä obmedzovanie užívacieho práva, teraz nie pre blaho robotníckej triedy, ale pre vznešený cieľ záchrany prírody, zdolanie klimatických zmien, atď. Z môjho pohľadu vlastníka nevidím žiaden rozdiel, lebo výsledok je rovnaký. Obmedzenie vlastníckeho práva na užívanie môjho legálneho majetku, bez ohľadu na môj názor.

Aby to bolo dokonané, tak profitovať z môjho majetku má úzky okruh "vyvolených nositeľov jedinej pravdy" cestou čerpania európskych a aj našich štátnych prostriedkov "na ochranu prírody". Kde je trocha pokory a zabezpečenie ochrany prírody cestou vzdelávania a motivovania vlastníkov?

Teraz som obdržal zápis z prerokovávania pripomienok k zonácii Národného parku Slovenský kras. Akú dostane vlastník pozemkov, hospodáriaci na svojej vlastnej pôde, ktorá živí rodinu, odpoveď na otázku, kto mu nahradí straty na výnosoch, keď začnú platiť všetky obmedzenia, pričom ide o zníženie výnosov o 50 - 80%?  

Odpoveď bola, že môže požiadať o kompenzáciu. Myslíte, že tento hospodár, ktorý produkuje potraviny nielen pre svoju rodinu, je nadšený z tejto odpovede? Má prísť k úradníkovi a prosiť o to, čo mu úradník svojim rozhodnutím zobral? Výsledok je stále neistý a závisí na tom, ako sa rozhodne úradník. Myslíte, že toto je najlepší postup, ako zabezpečiť ochranu prírody?

Karikatúra je nepodarená? Je až príliš výstižná, nastavuje zrkadlo realite a preto sa zdá nepodarená, lebo realita ochranárov koliduje s tou objektívnou.

Ing. Ján Lach, predseda Gemerského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov

Zdroj: Diskusný príspevok autora na sociálnej sieti

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk