Názor: Populácia raticovej zveri prekročila environmentálnu kapacitu prostredia

V súčasnosti najbežnejší a najviac preferovaný prístup zahŕňa zníženie populácie raticovej zveri prostredníctvom jej lovu. Lov je veľmi často obhajovaný ako účinný nástroj riadenia na manipuláciu populácie raticovej zveri smerom k stanoveným cieľom. Poľovníctvo by sa malo skôr brániť ako tradičné a legitímne využívanie voľne žijúcich živočíchov. Manažéri potrebujú zlepšiť svoje chápanie a odhadovú schopnosť efektívneho využívania lovu raticovej zveri na management populácie.

Škody spôsobené zverou, či už na poli alebo v lese sú ale súčasťou väčšieho problému krajina – les – raticová zver – ľudia a tento je potrebné riešiť na úrovni krajiny, ako aj lesov. Kľúčovým v tomto prípade je pochopenie potravinovej ekológie a potravinovej stratégie raticovej zveri pre odhalenie vzájomného pôsobenia rastlina - bylinožravec, fungovanie ekosystému a zachovanie biodiverzity v ňom.

Problémy spôsobené raticovou zverou v odvetví lesného hospodárstva sú početné. Môžu preto viesť k výraznému znehodnoteniu hospodárskych lesov, ako aj k zníženiu ochranných funkcií lesa, zmenou štruktúry a zloženia lesa a prípadným odstránením chránených druhov. Raticová zver môže zmeniť rast stromov, znehodnotiť kvalitu dreva, zmeniť zloženie lesa alebo odstrániť určité druhy stromov prostredníctvom činností, ako je obhryzovanie, odstraňovanie kôry, rozstrapkanie, šliapanie stromčekov a iné.

Obhryzovanie raticovej zveri sa vzťahuje na všetky formy poškodenia kŕmením okrem odlupovania kôry: odstraňovanie vetvičiek, výhonkov, listov, ihličia, pukov alebo kvetov . Tieto časti stromov sú zvyčajne umiestnené vo výške v dosahu raticovej zveri, vďaka čomu sú najnáchylnejšie na obhryzovanie. Výška, ktorú môže raticová zver dosiahnuť, súvisí s ich veľkosťou. Jelenia zver môže dosiahnuť výšku až 2,4 m, danielia zver  môže dosiahnuť 1,7 m, a srnčia zver zvyčajne do 1,4 m. Podiel obhryzovania je definovaný percentuálne ako počet obhryzených stromčekov vydelený celkovým počtom stromčekov v oblasti.

Predispozícia lesa k poškodzovaniu porastom úzko súvisí s pestovateľským systémom a spôsobom obnovy. Pestovateľské aspekty, ako sú schémy výsadby, hustota stromčekov, zloženie, ošetrovanie lesa a pestovateľské činnosti, zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní ekosystémov a ovplyvňovaní správania raticovej zveri pri obhryzovaní. Faktory, ako je periodicita rezu a premiestňovania, intenzita a typ riedenia, ako aj poruchy, môžu ovplyvniť dostupnosť rastlín, kríkov a mladých stromov pre raticovú zver.

Bežne používané metódy v lesnom hospodárstve predstavujú krátkodobé riešenia, cieľom ktorých je zabrániť ovplyvňovaniu mladých stromov raticovou zverou, kým nedosiahnu konkrétny vývojový stupeň alebo výšku. Metóda oplotenia aj iné metódy napr. repelenty sa ukázali ako ešte krátkodobejšie riešenia s výrazne kolísajúcimi výsledkami.

Je dôležité si tiež uvedomiť, že obhryzovanie raticovej zveri mení nielen lesný ekosystém, ale ovplyvňuje aj správanie a ekológiu zveri. Interakcia medzi raticovou zverou a ich lesným biotopom je dynamická, pričom obe strany sa navzájom prispôsobujú svojej prítomnosti a vlastnostiam.

Pochopenie toho, ako správanie raticovej zveri ovplyvňuje lesný ekosystém, je nevyhnutné pre efektívne stratégie hospodárenia a ochrany. Na podporu úspešnej obnovy lesov sú nevyhnutné účinné postupy hospodárenia v lesoch. Jedným z takýchto účinných postupov hospodárenia v lesoch pochádza z jedného zo severských štátov. V tomto prípade ide o tzv. lesníctvo prispôsobené raticovej zveri. V jeho prípade ide o zvyšovanie dostupnosti potravy pre raticovú zver výrubom a vertikutáciou. Cieľom je zvýšenie krátkodobej (vytváranie rezov z konárov s priemerom menším ako 5 cm ), ale aj dlhodobej dostupnosti potravy. Aplikuje sa v lesoch s nadmorskou výškou od 265 m do 750 m n. m. a vertikulácia sa prevádzala 1 až 2 roky po ťažbe dreva.

Výsledky poukázali na skutočnosť, že pozemky v blízkosti klasickej ťažby mali vyšší tlak na obhryzovanie, zatiaľ čo tlak na obhryzovanie pri ťažbe prispôsobenej raticovej zveri bol podobný ako pri nezaťažených porastoch. Tlak na obhryzovanie bol o 27 % nižší v blízkosti vyrúbaných porastov prispôsobených raticovej zveri v porovnaní s klasicky vyťaženými porastmi a to v dôsledku zdvojnásobenia biomasy krmovín prostredníctvom šikmých hromád.

Úspešné zvládnutie škôd spôsobených obhryzovaním raticovou zverou si vyžaduje okrem regulácie jej hustoty lovom aj riadenie dostupnosti krmiva napr. v lesoch aj pomocou viacdruhového prístupu na miestnej a regionálnej úrovni. Pri prijímaní rozhodnutí regionálneho manažmentu na základe národných analýz však existuje značné riziko zamerania sa na nedôležité faktory, pričom sa vynechajú dôležité faktory.

Preto je potrebné opatrenia a plány manažmentu prispôsobiť regionálnym a miestnym podmienkam, aby sa zvýšila pravdepodobnosť zníženia škôd. A od všetkých zainteresovaných strán – lesníkov, poľovníkov, poľnohospodárov, orgánov cestovného ruchu, ochrancov prírody, orgánov regionálneho plánovania a miestnych komunít – sa vyžadujú doplnkové vstupy s plánmi koordinovanými v dostatočne veľkých regiónoch, aby boli relevantné pre záujmové druhy zveri.

Len aktívna spolupráca lesníkov, poľnohospodárov a poľovníkov pri spoločnom aplikovaní svojich opatrení na znižovanie škôd spôsobených raticovou zverou, prinesie priaznivé výsledky pre všetkých. To si vyžaduje pozerať sa nad rámec zjednodušeného konceptu „škody zverou“ a priame a nepriame účinky raticovej zveri na spoločenstvá, ekosystémy a krajinu riešiť komplexne. Čo si môže vyžadovať viac systémovo orientovaný a menej druhovo orientovaný prístup.

Ing. Ján Krnáč