Názor: Obyvatelia obce Liptovské Revúce sa cítia byť v procese zonácie Národného parku Veľká Fatra podvedení

Naši predkovia pracovali v ťažkých podmienkach, aby zachovali krásu tohto kraja pre nás – ich potomkov. Už v začiatkoch existencie obce Liptovské Revúce bol jedinou obživou vtedajšieho obyvateľstva chov oviec a rožného dobytka, starostlivosť o lúky, ornú pôdu a les. Aby každá rodina prežila, musela mať kus zeme, o ktorú sa ľudia starali a brali z nej úžitok. Aby sa k tejto pôde dostali, museli si ju zakúpiť. V tom čase neexistovala evidencia pôdy cez evidenciu, aká je v dnešnej podobe podľa Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky.

Slovenská republika sa správa k pozemkom, na ktorých nie sú vysporiadané vlastnícke práva, ako ku svojim a určuje podmienky, ako sa má žiť na vidieku. Považujeme to za nespravodlivé. Na pozemkoch, na ktorých sa chystá zmena hraníc národného parku a zmena stupňa ochrany, sú evidovaní nezistení vlastníci v správe Slovenského pozemkového fondu. Títo nezistení vlastníci sú v mnohých prípadoch len preto nezistení, že sa neprededili vlastnícke práva na potomkov. A z tejto skutočnosti Slovenská republika profituje.

Nesúhlasíme, aby sme si na pozemky v katastrálnom území obce Liptovské Revúce žiadali udeľovanie výnimiek, vyplývajúcich z obmedzenia užívania pôdy na základe zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny podľa §13, §14, §15 a §16. (2., 3., 4. a 5. stupeň ochrany)

Sme za ochranu nášho dedičstva, ktoré nám zanechali naši otcovia. Sme za ochranu prírody, za zachovanie pôvodnej fauny a flóry, ktorá sa uchová jedine neustálou starostlivosťou o lúky, pasienky a les. Bezzásah znamená koniec podoby prírody, ako ju poznáme. Naši starí rodičia sa starali aj o les, ak si z neho zobrali drevnú hmotu, museli ju aj vysadiť. Prezentovať, že sa dá žiť v lesných porastoch bez zásahu je utópia a rozprávka pre jedincov, ktorí nevedia, ako rastie les. Je potrebná starostlivosť o mladé stromčeky (výžin, ochrana proti ohryzu, výrub rýchlo rastúcich drevín, ktoré zabijú rast stromov).

Profitovať na výbere poplatkov zo vstupov do národných parkov, na turistických chodníkoch, ktoré sú veľakrát ešte z obdobia našich predkov, ktorí tieto chodníky využívali ako jedinú prístupovú cestu ku svojim pozemkom, na ktorých chovali rožný statok a ovce, je odvážne. Po týchto chodníkoch chodili naše staré mamy s mliekom dennodenne, pretože sa dobytok pásol na vysokohorských lúkach a radšej ich tam ponechávali cez celé obdobie, kedy sa pásol na šťavnatých pasienkoch, akoby ich každý deň zaháňali do obce.

Naši predkovia kosili vysokohorské lúky a ponechávali sená na lúkach v tzv. kraviarkach v zimnom období. Na týchto kopách sena našla obživu aj vysoká zver a takouto formou im naši predkovia pomohli prežiť ťažké zimné obdobie.

Považujeme návrh zonácie za jednostranne pripravovaný dokument, pretože nemáme vyčíslené ekonomické a sociálne dopady návrhu vyhlásenia zón Národného parku Veľká Fatra a zmenami jeho hraníc ochranného pásma a návrhu Programu starostlivosti o Národný park Veľká Fatra a jeho ochranné pásmo na roky 2023-2052, ktoré ovplyvňujú všetky zainteresované skupiny obyvateľstva.

Príprava zonácie je šitá horúcou ihlou, nie sú urobené žiadne vyhodnotené a faktami podložené analýzy. Máme pocit, že na tento formát zonácie neboli prizvaní odborníci z oblasti lesníctva, poľnohospodárstva, pôdohospodárstva, poľovníctva a inej odbornej verejnosti. A ak áno, neprihliadalo sa na ich racionálne pripomienky. Ide čisto o politický tlak a prípravu na prefinancovanie finančných prostriedkov cez mimovládne organizácie.

Pôda v národných parkoch síce vlastníctvo nezmení, ale zákonom o ochrane prírody podľa nového prideleného stupňa ochrany obmedzí spôsob nakladania s pôdou, teda obmedzí v užívaní a braní úžitku z pôdy. Zakáže vstupovať na územie mimo vyznačených chodníkov a náučných chodníkov.

Vlastník síce bude musieť platiť daň zo svojich pozemkov, ale zisk mu vytvárať nebudú. Z ekonomického hľadiska sa stanú pasívnym majetkom a niečím, čo vlastník svojim spôsobom bude považovať za prebytočný majetok, ktorého sa bude chcieť zbaviť a predať. A to je biznis pre korporátne spoločnosti alebo bohatých oligarchov. Je tu ohrozená potravinová a energetická sebestačnosť Slovenska. V horskom prostredí sa na týchto pozemkoch nachádzajú pramene pitnej vody, ktoré sa v budúcnosti budú považovať za ložiská najväčších pokladov.

Na činnosti, ktoré by sa za normálnych okolností v území bez stupňa ochrany mohli vykonávať (kosenie, zber rastlín, voľný pohyb, bicyklovanie, lyžovanie, skialpinizmus a pod. na základe zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny podľa §13, §14, §15 a §16(2., 3., 4. a 5. stupeň ochrany) musí vlastník získať povolenie a vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Ten samozrejme nemusí získať.

Tu dávame otázku, akou formou bude štát kompenzovať vlastníka pozemku a v akom časovom horizonte? Príprava zonácie národného parku je na obdobie rokov 2023-2052! Z akého zdroja sa budú kompenzovať straty pri ťažbe drevnej hmoty, pasenia, znemožnenia užívať ornú pôdu, pasienky, chov dobytka a oviec. Ak nebudú chované zvieratá, kde získame mlieko, mäso a iné produkty z hospodárskych zvierat?!  

Občania obce sa cítia byť súčasnou vládou v procese zonácie Národného parku Veľká Fatra podvedení. Viacero politických subjektov vládnej koalície v rámci svojich predvolebných programov sľúbilo ľudom riadnu zonáciu národných parkov, ktorú aj my vnímame ako nevyhnutnú pre rozvoj našej obce. Hnutie OĽANO hovorilo o riadnej zonácii národných parkov, strana Sme rodina dokonca hovorila o znižovaní veľkoplošných a maloplošných chránených území a ich prehodnotenie.

Naša obec vníma potrebu riadnej zonácie Národného parku Veľká Fatra, avšak naše potreby sú voči predkladanému návrhu novej zonácie absolútne opozitné. Veď spomedzi krajín strednej Európy má práve Slovensko jednoznačne najvyššiu výmeru národných parkov. Celkový podiel národných parkov na rozlohe štátu predstavuje v prípade Slovenska 7,5 %. Pre porovnanie Česká republika má 1,5 %, Maďarsko 5,2 %, Poľsko 1 % a Rakúsko 3 %. Z pohľadu Európskej únie sme krajinou s druhým najvyšším podielom národných parkov na rozlohe štátu a pred nami je len Francúzsko s 9,5 %.

Výmera pozemkov vo vlastníctve štátu je z okolitých krajín jednoznačne najnižšia, predstavuje 52 % v Poľskej republike 85 % v Českej republike 92 % a v Maďarsku je až 100 % pozemkov v národných parkoch vo vlastníctve štátu, pričom je zrejmé že práve napĺňanie funkcií vo verejnom záujme má plynúť primárne z verejného vlastníctva.

Vyhlasovanie chránených území vnímame ako široko konsenzuálny problém, v ktorom musia byť zohľadnené požiadavky všetkých relevantných subjektov, aby nová zonácia národného parku nemala opačný efekt ako je jej cieľom.

Zonácia Národného parku Veľká Fatra nie je v súčasnej dobe novinkou, ale je dlhodobým problémom ktorý už bol parciálne rozpracovaný, avšak predkladaný nový návrh považujeme za najslabší, bez akýchkoľvek odborných stanovísk a analýzy dopadov. Pri tak komplikovanom probléme, ako je zonácia tak, aby boli vhodným spôsobom dosiahnuté požadované ciele, ktoré má nová zonácia naplniť, má byť absolútnou samozrejmosťou analýza dopadov a stanoviská odbornej obce, ktoré mali byť do návrhu novej zonácie skutočne zapracované, no absentujú.

Navrhnutý plán novej zonácie nie je založený na odborných analýzach ani medzinárodne uznávaných metodikách, ako je metodika IUCN (Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov), podľa ktorej sa zaraďujú do stupňov ochrany národné parky v zahraničí.. Navrhované zvyšovanie stupňov ochrany nie je z odborného hľadiska opodstatnené. Súčasný stav, v akom sa nachádzajú lesné ekosystémy v rámci Veľkej Fatry, je výsledkom cieľavedomého hospodárenia, keďže ako ukazujú historické pramene drvivá väčšina plochy národného parku Veľká Fatra bola ovplyvnená ľudskou činnosťou, preto ani tieto lesy nie je možné označiť za pôvodné lesné ekosystémy. A predkladaný návrh môžeme označiť len ako požiadavku rôznych mimovládnych organizácií, ktoré zarábajú na ochrane prírody.

Podľa nášho názoru má byť v prvom rade ochrana prírody upriamená na konkrétne biotopy a lokality, ktoré si v skutočnosti zvýšenú ochranu vyžadujú, navyšovanie stupňov ochrany však nemusí nutne znamenať zlepšenie ochrany prírody, práve naopak, môže dôjsť k zhoršeniu stavu cieľa ochrany za súčasného negatívneho efektu na mieste obyvateľstvo, pričom bezzásah ktorý je v 5. stupni povinný nemaximalizuje plnenie mimoprodukčných funkcií lesa ako je napríklad podpora biodiverzity, vodohospodárskej funkcie a všetkých ekologických funkcií a preto ho nie je vhodné považovať ako vhodný režim hospodárenia až na plánovaných 41,55 % výmery (5. stupňa ochrany).

Z pohľadu výkonu práva poľovníctva by nový návrh zonácie národného parku Veľká Fatra pôsobil na dotknuté ekosystémy deštruktívnym spôsobom, zvyšujúce sa stavy raticovej zveri intenzívne poškodzujúcej predovšetkým málo sa vyskytujúce (cenné) dreviny, by sa prejavili na výraznom poškodení týchto drevín ako je jedľa a zákonom chránený tis.

Na základe akých podkladov máme požadovať náhrady za reálne využívané produkčné ekosystémové služby, ktoré neboli na Slovensku doteraz predmetom žiadnej úradnej evidencie? Ako je pre obyvateľov napríklad prínos z produkcie húb, lesných plodov, či liečivých bylín, prepočítaný na financie? Toto sú nezanedbateľné benefity s nemalou finančnou hodnotou, ktorú však v súčasnosti ešte nevieme vôbec vyčísliť.

Mgr. Jana Šimová, starostka obce Liptovské Revúce