Názor: Múdremu neraď, mocnému nezdvíhaj
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Keď sme pred pár rokmi zaviedli do legislatívy nástroj obhospodarovania lesov PBHL (prírode blízke hospodárenie v lesoch), bola to reakcia na stále zhoršujúci sa ich zdravotný stav, snaha zlepšiť ich štruktúru a postupne prestavať porasty na prírode blízke lesy (cyklický model hospodárenia). Tento proces vyžaduje čas, analýzu každého porastu, založenú na jeho dátach, ale aj informačného pozadia porastu (faktor zveri, jeho zdravotný stav, očakávaná životnosť porastových zložiek). Medicínskou terminológiou povedané, najprv musí prebehnúť anamnéza, následne diagnóza a až potom liečba. Toto je všeobecne platný vedecký, ale aj praktický postup.
Zdravotná situácia lesov Slovenska sa zhoršuje, okrem klimatických vplyvov (sucho, vietor) máme enormne vysoké stavy raticovej zveri, ktorá spolu s faktorom sucha významne narúša regeneračné procesy porastov, ktoré sú podmienkou vytvárania ich prírode blízkej štruktúry. Musíme mať na zreteli skutočnosť, že Slovensko je a bude ešte dlho so svojimi pestovnými nástrojmi stále v lese vekových tried a od tejto koncepcie sa odvíja disponibilný etát, ktorý je korigovaný rôznymi faktormi (lineárny model hospodárenia).
Ak argumentujeme číslami, že 90 000 ha lesov objektov Pro Silva v štátnych lesoch ide v réžii PBHL (hoci časť objektov už tieto kritéria nespĺňa) treba povedať, že tieto lesy prešli postupne do tohto režimu od roku 2000 v ojedinelých prípadoch (LZ Levice) od roku 1996, tzn. za cca 20 rokov. Boli postupne podrobené práve hore spomínanej analýze. Návrh Národného lesníckeho programu SR na obdobie rokov 2024-2030 pre spoločnosť, ktorý je v pripomienkovom konaní, má snahu zvýšiť podiel lesov v režme PBHL na 25 % do roku 2030.
Toto stanovené meritum pripomína príslovie „Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo.“ Návrhu chýba exaktná pestovná analýza navrhovaných porastových komplexov, ku ekonomickým nárokom sa vyjadrovať nebudem. Napísať do programu starostlivosti o lesy formulu porast v režime PBHL bez popisu a analýzy produkčno-pestových postupov, skutočného zdravotného stavu, pomenovania hlavných rizík pri jeho prestavbe, s reálnou víziou jeho budúcej štruktúry je málo. Všetci dobre vieme, že taxácia pri dotovaní 20 eur na jeden hektár nemôže informačne popísať celú skutočnú realitu porastov, v lepšom prípade sa k nej môže s odborným lesným hospodárom iba priblížiť.
Ak by som mal predkladaný materiál zhodnotiť, chýba tu pokora k „múdrosti“ lesa a jeho skutočnej realite. No čo už, „Múdremu neraď, mocnému nezdvíhaj“ takto hovorili gazdovia na Liptove za čias Martina Kukučína. Bohužiaľ je to platné aj dnes.
Milan Saniga