Názor: Lesnícke elity čušia a horári z praxe si musia sami obhajovať svoju prácu. Čelia falošnej propagande aktivistov
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
Slovenské lesníctvo je dnes na kolenách. Nemá sa ho kto zastať. Lesnícke elity buď mlčia, boja sa o svoje miesta, vyčkávajú s hlavou v piesku alebo koketujú s druhou stranou, česť výnimkám. Rozumiem, nechcú, aby ich aktivisti v spolupráci s médiami roztrhali v zuboch. Slovné spojenie "Ochrana prírody" je veľmi ľúbivé, a preto sa zdá a hlavné médiá to jednoznačne podporujú, že najväčší nepriatelia prírody sú lesníci. Prezentujú to tak, ako keby väčšina spoločnosti bola na ich strane. Stačí im nejakých 40 000 podporovateľov "Osloboďme národné parky" alebo cez 100 000 podpisov pre nerobme "NIČ" a k tomu obrázok s ministrom Budajom.
A tých ostatných pár miliónov má vlastne aký názor? Nám, ktorí v tomto marazme žijeme, sa zdá, že sa okolo toho točí celý svet. Ale netočí. Ľudia, ktorí makajú v inom fachu od rána do večera, aby uživili svoje rodiny, nič o tom nevedia. Keď prídu z práce unavení domov, tak sa venujú hlavne svojim deťom a svojmu životu. Kto má vlastne toľko času túto vojnu rozduchávať? Komu to vyhovuje, že je spoločnosť taká rozbitá? Žeby sa v kalných vodách dobre lovilo? A to sme tak naivní, že už ani v dreve nechceme byť sebestační? Nestačí nám, že sme zničili poľnohospodárstvo? Kde je zdravý rozum? Už sme všetci zabudli, že máme radi tú našu jedinú obnoviteľnú, krásnu a voňavú surovinu - drevo?
Tak nech si už konečne sadnú všetky kapacity k jednému stolu a nech sa dohodnú, koľko peňazí si môžeme dovoliť na ochranu prírody a zbytok musí ísť pre nás, aby sme prežili. Táto nekonečná vojna neskutočne vyčerpáva hlavne našich lesníkov z praxe, ktorí musia často bojovať z nezmyslami, aby mohli plniť úlohy v zmysle zákona o lesoch. Ale aspoň čas pracuje pre nás, hlavne na rozsiahlych plochách po vetrových kalamitách, kde naši lesní robotníci v ťažkých podmienkach posadili milióny stromčekov.
Na záver príklad falošnej propagandy aktivistov vo Vyšnej Boci, kde sa fotili pred vetrom vyvráteným Holým vrchom. Prešlo pár rokov a z vysokej trávy vykukli smreky, buky, smrekovce a iné dreviny, tak tam zrazu prestali chodiť. Už sa to nehodí do marketingu, tak si vždy hľadajú nové miesta, najlepšie hneď po čerstvo spracovaných vývratoch. Ani na Osrblie nechodia, lebo po obrovskej vetrovej kalamite z roku 1996 sú tam už nádherné zmiešané lesy. Toto nie sú pre nich dobré obrázky, tie by nevybičovali emócie, zlosť a nepriateľský postoj k slovenskému lesníctvu.
A keďže naše elity čušia, neostáva nám horárom z praxe žiadna iná šanca, len obhajovať si sami svoju prácu. Ale ľudia so zdravým gazdovským názorom, ktorí chápu, že drevo potrebujeme pre náš život, nám rozumejú. A je ich minimálne tridsaťnásobne viac ako nejakých 40 tisíc. Holý vrch pri Vyšnej Boci pritom ani nie je v Národnom parku Nízke Tatry...
Ing. Peter „Brčo“ Šiška
Zdroj: Status autora na sociálnej sieti
Titulok: Lesmedium.sk
Komentárov
Text v apostrofách je ako mnohí viete názvom titulu Petra "Brča" Šišku, na sklonku lesníckej kariéry pôsobiaceho v lesoch mesta Košice. Vtedy jeden výtlačok daroval aj mojej maličkosti a pozorne som si prečítal.
Opäť. Opakovane mnou kritizované prilievanie oleja do ohňa: Status autora (Petra) na sociálnej sieti a titulok Lesmedia (p. Marka).
Kto sú dnes lesnícke elity. Ja radšej hovorím o autoritách. Napr. k téme hospodárenia v lese v súlade (symbióze) s prírodou sa posledne v Lesokruhoch, tuším pokr. č.XVI. vyjadril aj Prof. M. Saniga. Nestačí? Nepolitikárčil, ale podľa môjho názoru sa vyjadroval dosť zásadne a jasne.
Nemyslím si, že slovenské lesníctvo je dnes na kolenách. Ak tak, na križovatke. A možno je táto križovatka nad úrovňová. Zažil som však aj podúrovňové križovatky. Tie v medziľudských vzťahoch.
Kto iný ako lesníci z praxe (západne od Liptova ich titulujete horár) má obhajovať výsledky svojej práce. To sa pýtam teba Peter, ak si to takto myslel, prípadne nech mi odpovie pán Marko, mediálne skúsený lesný Ing.
Neverím Peter, že sa teraz ako lesník dôchodca ideš takto radikalizovať. Súhlasím, že tých ostatných ťažko skúšaných pár miliónov Slovákov má dnes iné starosti ako vojnu ochranárov a lesníkov.
Ja nie som ani z tých 40 tis. za oslobodenie NP, ani z tých 100 tis. za NIČ nerobenie. Rád si s Petrom sadnem na kávu a preberieme to. Neverím, že pointa bola z jeho strany poňatá takto radikálne.
Ing. Anton Paločko, lesník RCOP v Prešove
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.