Názor: Kritická situácia lesov a lesníctva na Slovensku. Diagnóza a terapia

Na jednej strane ide o odozvu na klimatickú zmenu, ale na druhej strane taktiež o to, že sa dostatočne nerealizovali potrebné preventívne, ochranné a obranné opatrenia. Príčiny vzniku klimatickej zmeny sú známe. Rozhodne ju nespôsobili lesníci na Slovensku. Pokiaľ ide o druhú príčinu, že sa na Slovensku včas a dostatočne nereagovalo na prebiehajúcu klimatickú zmenu, tu treba hľadať chybu jednak v samotnom lesníctve, ale taktiež aj mimo neho. Ide okrem iných dôvodov aj o to, že do manažmentu v lesoch negatívne vstúpili subjekty mimo lesníctva, najmä ochrana prírody. Je tomu tak najmä po nadobudnutí účinnosti zákona o ochrane prírody a krajiny v rolu 2002. Dôsledky pre lesné hospodárstvo sú katastrofálne. 

Za všetko sa platí, ale za verejnoprospešné služby lesa nie

V prvom rade sme my lesníci náležite nereagovali (alebo nemali silu dostatočne reagovať) na to, že rozvoj civilizácie priniesol ďalšie nové požiadavky na lesy a na lesníctvo. Že po zmene spoločenského zriadenia na Slovensku, napĺňanie týchto požiadaviek spoločnosti už nebolo a ani nebude možné zabezpečovať tak, ako za minulého režimu. Lesníctvo bolo vtedy priamo napojené na štátny rozpočet. Inými slovami, v štátnom rozpočte sa na každý rok vyčleňovali finančné prostriedky na rozvoj lesov a lesníctva. Nepochopili sme, že  v trhovom hospodárstve platia iné pravidlá, ako boli za socializmu. Že sa už nemôžeme spoliehať na intervenciu štátu, ale platí tu, že každý sa musí postarať sám o seba. Nikto nerobí, ale ani nemôže robiť také aktivity, ktoré mu nezabezpečia jeho prežitie. Platia tu ekonomické zákonitosti trhového mechanizmu. Za všetko sa platí! Jednoducho je to tak. 

Ibaže lesníctvo už neplní len drevoprodukčnú funkciu, ale v zmysle požiadavky spoločnosti v prvom rade verejnoprospešné služby. Neviem o tom, že by niekto niekomu robil služby zadarmo. Ak to robí, musí na to mať peniaze, alebo ho čaká postupný krach. A tu je prvý problém, týkajúci sa rozvoja lesov, vrátane realizácie nevyhnutných preventívnych, ochranných a obranných opatrení. Lesníctvo je v ťažkej ekonomickej situácii, keď financovanie verejnoprospešných služieb nie je náležite zabezpečené. Takáto je situácia v lesníctve na Slovensku a aj dôvody, prečo sa ochrane lesov nevenovala a ani nevenuje taká pozornosť, ako by to bolo žiaduce.            

Lesníctvo, či lesníkov si spoločnosť v minulosti vážila a zrejme aj v budúcnosti bude vážiť, ale len vtedy, ak sa budú starať o lesy tak, ako sú jej predstavy a požiadavky. Spoločnosť nezaujíma to, za akých podmienok toto odvetvie v súčasnosti funguje. Širokú verejnosť nemusí zaujímať, že verejnoprospešné funkcie v podstate zabezpečuje z tržieb za drevo. Ďalej aj to, že na základe len zákonov a nariadení, či požiadaviek rozličných nárokových skupín na lesy, najmä ochrany prírody, majú vlastníci lesov plniť ich požiadavky. Závažný je fakt, že je tu rozpor s ústavou, ktorá hovorí, kedy a za akých podmienok je možné vlastníka v hospodárení obmedziť. 

Do lesníctva katastrofálne zasahujú nelesníci

Zasahovanie do lesníctva inými subjektmi mimo lesníctva má katastrofálne dôsledky. Mnohokrát sme situáciu analyzovali, preto to nebudeme znovu opakovať. Len uvedieme, že to nie je normálna situácia. Veď aj veľká časť spoločnosti (spravidla ovplyvnená tendenčnými informáciami z médií) je na strane nezmyselných požiadaviek ochrany prírody. Konkrétne ponechávať lesy v chránených oblastiach na samovývoj. Ide o prístup k lesom, založený na tom, že príroda sa sama najlepšie vysporiada s pôsobením škodlivých činiteľov. Veď tešiť sa z toho, že najcennejšie lesné ekosystémy hynú v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov je filozofia zvrátená a pre spoločnosť deštruktívna. Minister životného prostredia vyhlasuje, že treba zastaviť výruby dreva (nerealizovať náhodné ťažby) v národych parkoch. To je ochrana prírody? Nemal by kričať: zastavme hynutie lesov v národných parkoch? Ak nebudeme zdôvodňovať túto nezmyselnú filozofiu históriou lesov a lesníctva, vráťme sa na začiatok tohto príspevku a uveďme aspoň veľmi stručne, aké nezmyselné by bolo presadzovanie takejto zásady v medicíne. Konkrétne, že o zdravie človeka sa netreba starať, veď aj on je jedna zložka prírody a teda aj s nim sa príroda vysporiada sama. Alebo pokiaľ ide o zverolekárov. Veď na čo robiť opatrenia proti šíreniu afrického moru ošípaných, veď príroda sa sama vysporiada s týmto problémom, atď.

Ako je možné, že aj veľká časť spoločnosti nevidí problém v tom, že lesy hynú v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov, v súčasnosti najmä v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu? Prečo laická verejnosť nechápe, že realizácia preventívnych, ochranných a obranných opatrení je nevyhnutná z hľadiska zachovania, ochrany a zveľadenia lesov, aby vyvážene plnili pre ňu tak ekonomické (produkcia dreva), ekologické (vrátane environmentálne), ako aj sociálne funkcie, čo je strategický cieľ lesníctva.  

A to nie je všetko, čo spôsobilo kritickú situáciu v lesoch a v lesníctve. Demokracia a trhové hospodárstvo priniesla aj ďalšie problémy, ktorým sme nedokázali a ani nevieme dostatočne čeliť. Závažným spoločenským neduhom je, že nezáleží na tom ako sa k majetku či  peniazom dostávajú „podnikatelia“, či svedomitou prácou alebo inak. Život ukázal, že ľahšie je to druhé: inak. Preto je tu aj osočovanie lesníctva a lesníkov vo verejnosti, najmä zo strany ochrany prírody, aby verejnosť získali na svoju stranu. Z toho, čo bolo pôvodným zmyslom environmentálnych hnutí vo svete, t. j. zabrániť devastácie lesov, zostali len pekné reči. Extrémnym ochranárom prírody ide najmä o využitie, resp. „zneužitie“, ekonomického  liberalizmu v záujme získania osobných alebo skupinových benefitov. Môže to byť dôvodom pre oslabenie lesníckej komunity a zmocnenie sa lesov. Nie je to teda vo verejnom záujme ako to hovoria. Takáto je diagnóza nepriaznivej situácie v lesoch a v lesníctve na Slovensku a takéto sú aj jej príčiny.

Nová štátna lesnícka politika nevyhnutnosťou

Aká by mala byť terapia? Možno ju odvodiť z toho, čo sme povedali, čiže z diagnózy a jej príčin. Treba zabezpečiť, aby sa v štátnej lesníckej politike presadilo to, čo je samozrejmosťou všade inde, v iných odvetviach, že v trhovom hospodárstve sa za tovar ale aj za služby platí. Preto sa aj v lesníctve  musí platiť za realizáciu lesníckych verejnoprospešných služieb tak, ako sa platí za výrobky (drevo).

Prvým významným krokom by tu malo byť prijatie novej štátnej lesníckej politiky. Konkrétne ide o zadefinovanie postavenia lesov a lesníctva v štáte a v hospodárstve, o vymedzenie vzťahu medzi vlastníkmi lesov a ľudskou spoločnosťou. Ďalej o dosiahnutie súladu a maximálne možného prepojenia i harmónie rozličných funkcii lesov so správne chápanými požiadavkami ľudskej spoločnosti. Pritom treba znovu povedať, či zdôrazniť skutočnosť, že v dôsledku rozvoja civilizácie došlo k zmene zásadného poňatia lesníctva. Jeho účelom a cieľom už nie je len zabezpečovanie výroby (produkcie) dreva, ale je taktiež odvetvím, ktoré realizuje lesnícke verejnoprospešné služby.

Lesníctvo sa stalo odborom s rovnocenným postavením výroby (produkcie) dreva a aktívnych (plánovaných) verejnoprospešných lesníckych služieb. Preto tieto služby nemôže toto odvetvie zabezpečovať, resp. financovať z príjmov za predaj výrobkov (dreva), čiže tak ako je to doteraz. Nejde tu o nejakú vedľajšiu činnosť, či len o pozitívne externality, ale o riadnu hospodársku činnosť (služby), ktorá musí byť súčasťou ekonomického mechanizmu tohto odvetvia. Ak sa tak nestane, nie je reálne napĺňanie strategického cieľa tohto odvetvia, ktorým je obhospodarovať lesy tak, aby vyvážene plnili ekonomické (produkčné), ekologické (environmentálne) a sociálne úlohy. Táto priorita platí nielen v súčasnosti ale aj dlhodobo pre budúcnosť. Ak sa tak nestane lesníctvo pravdepodobne zanikne. Jeho kompetencie preberú iné odvetvia, najmä ochrana prírody, čo sa už v súčasnosti deje. Bude to mať katastrofálne dôsledky, a to nielen pre rozvoj lesov a lesníctva, ale aj pre rozvoj celého Slovenska.

Autor: Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

Titulok a medzititulky: Lesmedium.sk