Názor: Komentáre a vystúpenia ministra životného prostredia o medveďoch sú horšie ako neodborné

Ak si premietneme, čo sa historicky udialo v „medvedej problematike“ musíme konštatovať, že povojnové nízke početné stavy medveďa (25-30 jedincov podľa prof. Hella) hraničili na Slovensku s ohrozením jeho existencie vôbec. To, že minister nemá poňatia o tom, že to boli práve „mafiáni“ poľovníci, ktorí uvedomelou ochranou zabránili vymiznutiu tejto veľkej a vzácnej šelmy z územia Slovenska, súvisí s jeho neodbornosťou.

Problematickou sa začala populácia medveďa javiť až po prekročení únosných alebo optimálnych stavov a to vďaka vzniku tzv. ochrany prírody, rezortu životného prostredia a prevzatiu kompetencií pri povoľovaní výnimiek na lov. Postupne sa salámovou metódou z povolenia na poľovačku stalo povolenie na „neulovenie medveďa“. Podľa ministra „papalášmi“ ulovené najväčšie „alfa samce“ boli vo vydaných povolenkách, ale aj v skutočnom love kontrolovanom ŠOP SR, medvede do 100 kg s určenou dĺžkou laby, vnadené nemäsitou potravou a čas lovu bol z jari preložený na jeseň. Poľovníkom nemusím vysvetľovať, čo to spôsobilo a preto ma udivuje, keď minister povie, že dnes už nikto nežiada povolenku na lov. Takto sa podpísať pod svoju neodbornosť dokáže málokto!

Čo sa deje v súčasnosti? V krátkosti by som mohol napísať, že nič okrem plytvania finančnými prostriedkami, pretože snaha o zabezpečené kontajnery, o likvidáciu prikrmovania diviakov, o natieranie stromov medom za účelom fotografovania, o vybudovanie zásahového tímu, o drahý a zatiaľ neúspešný monitoring atď. nepriniesli obyvateľstvom požadovaný a očakávaný efekt v podobe zníženia alebo vylúčenia pravdepodobnosti stretu s medveďom vo vlastnej záhrade alebo na autobusovej zastávke.

Podobne možno diskutovať aj o problematike poľnohospodárskej produkcie, kde podľa ministra pestovanie plodín, vhodných ako potrava pre medveďa, je dôvodom jeho návštev intravilánov obcí a miest. Ak podľa ministra ideme čakať do jesene na zistenie početných stavov medveďa, ak k regulácii môžeme pristúpiť až po odstránení predchádzajúcich, podľa neho nedostatkov, nikdy k regulácii nedôjde, pretože niektoré požiadavky sa jednoducho reálne splniť nedajú a v zime sa už loviť nedá.

Prečo neriešime hlavnú príčinu, ale hľadáme nepodstatné hlúposti? Ak by bola populácia medveďa v stave ako pred 25 - 30 rokmi (600 -700 ks) žiadne problémy s medveďmi neexistovali, ale ani s kontajnermi, ani s osevnými plánmi, zásahovým tímom, drahým monitoringom atď. Natíska sa otázka, či tento ministrom udržiavaný stav nie je len dôvodom na čerpanie prostriedkov, pretože ak nebude problém, nebudú ani financie. Tu si ale treba naplno uvedomiť, čo vlastne riskujeme, veď je to okrem škôd na majetku zdravie a dnes už aj životy občanov.

Je neodškriepiteľnou pravdou, že za tento stav nesie zodpovednosť viacero vlád a ministrov. Viniť iba súčasného ministra by bolo nespravodlivé. Čomu sa ale nevyhneme je to, že v podstate počas jeho manažovania sa nič reálne pozitívne v požiadavkách občanov a samosprávy na poli bezpečnosti neudialo. Výhovorky na platnú legislatívu v konfrontácii zdravia a života občanov neobstoja.

Postupnosť krokov v zmysle „robíme všetko možné, lenže počet medveďov neustále narastá“ je klamanie verejnosti. Neodbornosť ministra je všeobecne známa a vôbec sa tým netají, ale to, že sa obklopil „radcami“ ako Smatana, Kiča, Lukáč a pod. je plne v jeho kompetencii a je to výlučne jeho zodpovednosť. Títo páni sú presne takí istí „odborníci“ ako sám minister.

Čo ďalej? Ak pripustíme, zatiaľ veľmi vzdialenú alternatívu, že skutočne dôjde k možnosti regulovať početné stavy medveďa, nebude to nič jednoduché ani ľahké. Počítať v tomto prípade so zásahovým tímom je len primitívna špekulácia ministra. V predstavách ministra sú aj poľovníci, ale jeho presvedčenie o trofejománii, o bezhlavom vraždení zvierat a pod., nemá nič spoločné s realitou. Ak si myslí, že po vydaní povolenia 60 tisíc poľovníkov vyrazí ako atléti zo štartovacej čiary do terénu a za dva dni zlikvidujú všetky medvede, tak sa opäť veľmi mýli.

Aj v prípade lovu medveďa existuje značné riziko a ak sa nezmenia podmienky vnadenia, nedá sa počítať ani s nejakým urýchleným spôsobom redukcie ich počtov. V kontexte uvedeného treba už len dodať, že čím dlhšie bude trvať redukcia počtu medveďov, tým vypuklejší bude stále rastúci problém, pretože generácie medvieďat, odchované v intravilánoch bez rešpektu pred človekom, budú plodiť rovnakých potomkov a ešte väčšie problémy.

Ing. Ján Švančara