Názor: Jediným riešením problematiky znižovania škôd spôsobených raticovou zverou nemôže byť len lov, pomôže iba aktívna spolupráca lesníkov, poľnohospodárov a poľovníkov

Klimatické zmeny s teplejšími zimami bez snehu tiež podporili rast populácie raticovej zveri a rozšírenie jej areálu. Výsledkom je, že oblasti, ktoré sú výrazne formované ľuďmi, sa stali domovom viacdruhových spoločenstiev raticovej zveri.

Preto je potrebné v týchto nových podmienkach vyvážiť ekosystémové služby, ktoré poskytuje raticová zver (napr. divina, možnosti lovu) s nepriaznivými sociálno-ekonomickými vplyvmi (napr. škody na úrode a lesoch).

Pri riešení vplyvov raticovej zveri na ekosystémy a ľudské zdroje je rozhodujúcim faktorom pochopenie výberu potravy, pretože uspokojovanie stravovacích potrieb je jedným z najsilnejších faktorov správania raticovej zveri. Raticová zver zažíva energeticky náročné cykly reprodukcie, spojené s obdobiami strádania a klimatického stresu.

Zloženie, kvalita a množstvo prijímanej potravy ovplyvňuje kondíciu a prežívanie od jednotlivca až po celú populáciu. Veľkú dôležitosť pri tom zohrávajú tri aspekty výživovej ekológie: typ kŕmenia, zmeny potravy a zmeny v medzidruhovom prekrývaní potravy.

Typ kŕmenia a zmeny potravy zohrávajú kľúčovú úlohu v súvislosti s vplyvom raticovej zveri na vegetáciu, ktorá je často zdieľaná s ľuďmi. Je tiež potrebné dôkladnejšie  porozumieť prekrývaniu potravy, aby sa rozlúštili otázky zdieľania zdrojov medzi raticovou zverou a ako to môže ovplyvniť zloženie komunity raticovej zveri a dynamiku populácie. Rôzne druhy raticovej zveri vnímajú rovnaké biotopy odlišne, pokiaľ ide o výber potravy.

V konečnom dôsledku to potom môže viesť k rôznym stupňom využitia a funkcií ekosystému. Pri rozdeľovaní potravinových zdrojov zohráva dôležitú úlohu aj telesná hmotnosť, pričom väčšie druhy sú schopné uživiť sa menej kvalitným krmivom v dôsledku vyššieho príjmu v porovnaní s rýchlosťou metabolizmu.

Pretože potravinové skupiny (s prevahou listov alebo trávy) predstavujú spoločné zdroje s ľuďmi, mimoriadne zaujímavé je, do akej miery ich využíva voľne žijúca raticová zver. Rozdielne úlohy preto zohráva raticová zver z pohľadu lesov alebo poľnohospodárskych plodín a pastvín.

Pokračujúci vznik nových spoločenstiev viacdruhovej raticovej zveri nutne vyvoláva otázku, ako budú rôzne typy  kŕmenia interagovať pri zdieľaných potravinových zdrojoch a akým smerom sa v dôsledku toho k akým ďalším zmenám bude dochádzať.

Srnčia zver je bežne chápaná ako obhrýzače a to či z hľadiska potravy tak aj tráviacich procesoch. Na druhej strane jelenia a dančia zver sú schopné prepínať medzi potravou s prevahou listov alebo trávy. Diviačia zver je kľúčovou zložkou súčasného európskeho spoločenstva raticovej zveri a využíva tiež mnohé z rovnakých zdrojov rastlinnej potravy. Jelenia a dančia zver v zimných mesiacoch sa v potrave priblížili obhrýzačom s vysokým podielom drevín a menej trávy. V jarnom období je u srnčej podiel trávy v potrave dvakrát vyšší ako počas ostatných ročných období. Vysvetliť to možno tým, že mladé trávy sú ľahšie stráviteľné, ako ich zrelé, viac zdrevnatené verzie v neskoršom období. Aj keď je obsah trávy u diviačej zveri podobný ako jelenej zveri, ich strava obsahuje vyššie množstvo ovocia, semien a plodín.

Z pohľadu všetkých druhov raticovej zveri typ biotopu výraznou mierou ovplyvňuje vnútrodruhové variácie potravy. Využitím biotopov ako náhrady za dostupnosť potravy je možné získať niekoľko užitočných poznatkov. Napr. môže byť spotreba ihličnanov počas vegetačného obdobia nízka, ale v zimnom období môže narásť. To naznačuje, že dostupnosť iných preferovaných zdrojov potravy je nízka. Srnčia zver využíva všetky kategórie potravy variabilnejšie ako jelenia zver.

Stromy a kríky predstavujú dôležitý zdroj potravy pre raticovú zver počas celého roka a hlavne v zimnom období. Dostupnosť týchto kľúčových potravín, najmä tých, ktoré zodpovedajú komerčným druhom dreva, takmer úplne závisí od postupov obhospodarovania lesov. Keďže tieto druhy stromov tvoria spoločný zdroj medzi ľuďmi a raticovou zverou, možno by bolo vhodné vyhodnotiť limity ich dostupnosti pre zver nielen z hľadiska prirodzených obmedzení (napr. produktivita lokality, rýchlosť rastu, tolerancia voči poškodeniu a regeneračná schopnosť), ale aj z hľadiska schopnosti akceptovať divokú zver tzn. úroveň poškodenia zverou, ktorá je prijateľná predtým, než sa počet zveri zníži lovom alebo sa umelo obmedzí ich prístup ku krmivu prostredníctvom opatrení, akým je napr. oplotenie.

Pre zabezpečenie znižovania škôd spôsobených raticovou zverou je tiež potrebné získavať relevantné informácie jednak o výživovej závislosti medzi druhmi zveri a rovnako aj o priestorovom a časovom rozdelení potravy v porovnaní s dostupnou potravou. Preto je potrebné klásť väčší dôraz na viacdruhové systémy a na využívanie štandardizovaných metód na hodnotenie potravy pre zver.

Široká aplikácia nových metód pri štúdiu ekológie zháňania potravy rozmanitých a rýchlo sa meniacich spoločenstiev raticovej zveri by mala uľahčiť vyvodenie presvedčivých záverov o účinkoch týchto spoločenstiev na jednotlivé druhy a na krajinu, ktorú obývajú a ktorú zdieľajú s ľuďmi.

Aj toto sú poznatky, ktoré poukazujú na to, že jediným riešením problematiky znižovania škôd spôsobených raticovou zverou nemôže byť len lov zveri. Skutočným riešením vedúcim k zníženiu populácie raticovej zveri je len a len aktívna spolupráca medzi zainteresovanými stranami (lesníci, poľnohospodári, poľovníci a ďalší).

A ako raz povedal Henry Ford: „Dať sa dohromady je začiatok. Vydržať pohromade je pokrok. Spolupracovať je úspech.“ To je tá jediná a správna cesta vedúca k riešeniu problematiky škôd spôsobených raticovou zverou.

Ing. Ján Krnáč