Názor: Hráme sa na národné parky, ktoré reálne nemáme a pritom demontujeme vidiek

Toto totiž hrozí po neodbornom (aritmetickom na 50%) zaradení území národných parkov do zóny A. Tu je podstata problémov celej ochrany prírody v národných parkoch na Slovensku. Keby tie národné parky boli skutočné, nikto by sa nepostavil proti ním. Nie náhodou má bohaté Švajčiarsko len jeden malý národný park. My máme deväť, ktoré sú na míle vzdialené od skutočných národných parkov a na ktoré Slovensko jednoducho finančne nemá, aby ich trvalo udržateľne mohlo prevádzkovať.

Zdravý rozum nám hovorí, že lepšie je mať jeden, alebo dva národné parky skutočné, odborne prehodnotené (nie aritmeticky) s následným prevodom pozemkov, ako mať deväť pseudoparkov  s neistou budúcnosťou. Deklarovaná možnosť čerpania eurofondov na tieto chránené územia nie je trvalo udržateľná a nie je zmysluplnou cestou. Štát je zadĺžený až po uši, peniaze z plánu obnovy sa pominú a regiónom ostanú oči pre plač. Mäkký, spravidla jednodňový turizmus nikoho neuživí, atraktivita prostredia vyjde z módy a enviro záťaže v podobe infraštruktúry zostanú. Toto je skutočná budúcnosť vidieka!

Vie vôbec niekto, čo znamená mäkký turizmus? Chýba kvantifikácia denného počtu turistov na dané územie s výpočtom kapacít infraštruktúry! Napríklad na Muránskej planine pri súčasnej intenzite turizmu, ktorý nikto doteraz neobmedzoval, sú ubytovacie a stravovacie zariadenia využité tri mesiace v roku. Ostatok je živorenie. Koľkokrát treba znásobiť počty turistov aby to prinieslo zisk bez negatívnych dosahov na Muránsku planinu?

Štát vytvoril svoj podnik na spravovanie lesov. Tento hospodári podľa plánov vypracovaných nezávislou odbornou organizáciou a prostredníctvom OLH. Teraz ochrana prírody deklaruje, že aj ona bude vykonávať ťažbu dreva v chránených územiach. Bude to ďalšia inštitúcia, ktorá sa bude zaoberať rovnakou činnosťou? Podľa akých a kým vypracovaných plánov? Alebo jej hospodárenie nebude nikým kontrolované a len podľa toho, ako sa kto práve rozhodne? Regióny vyzývajú na odborné prehodnotenie chránených území.

Už nestačí prejaviť nesúhlas v podobe petícií, nesúhlasu samospráv, mnohých odborných stanovísk dotknutých subjektov. Kde je deklarovaná decentralizácia rozhodovania z Bratislavy na regióny? Historický prevod pozemkov bez prehodnotenia a odborných analýz v takomto rozsahu sa môže zmeniť na obrovský sociálny dopad s ekologickými a ekonomickými dôsledkami. V doložke vybraných vplyvov uvedeného prevodu je uvedené, že prevod nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, hospodárenie obyvateľstva a rozpočet verejnej správy. Tieto tvrdenia sú hlboko neodborné a zavádzajúce. Minister Ján Budaj vyzýva aj médiá, aby tento proces podporili. Nikde nehovoril o tom, že v prvom rade by to mal byť proces odborný a demokratický. O tak závažnom procese predsa nemôžu rozhodovať médiá, aktivisti, ale práve odbornosť a demokratickosť.

Zarážajúce je, že tí čo hovoria o lesníckom biznise, majú doma drevené schody, stôl z masívu a používajú denne papier. Vozia sa bezplatne po lesných cestách, chodníkoch, či cyklotrasách. V lesníctve na vidieku je odvedený kus poctivej roboty, veľakrát odmenenej blízko minimálnej mzdy. Na Slovensku je až 57% percent výmery lesných porastov zaradených v sieti chránených území. Z nich 48,8% je zaradených do území NATURA 2000. A tu nastáva obrovský problém, ktorý hrozí pre vidiek. V mnohých prípadoch dochádza z dôvodu naivity a úzkoprsosti ochrancov prírody k strpčovaniu života vidieckeho človeka resp. nemožnosti obhospodarovania lesnej a nelesnej pôdy.

Ako príklad uvediem obmedzenie činnosti v ťažbe dreva v TANAPe koňmi. Ľudí, ktorí dnes pracujú s koňmi je už len hŕstka, napriek tomu, že táto práca patrí k tradičným formám hospodárenia v lese. Takíto ľudia sú vzácni, patria ku klenotom vidieka a my ich diletantským spôsobom pripravíme o tradičný spôsob obživy na vidieku. Mali by sme ich odmeňovať, a nie obmedzovať. Nemá to nič spoločné s ochranou prírody a ten, kto takéto obmedzenie vydal, už nemá právo robiť v organizácii ochrany prírody. Je to druh extrémizmu.

Žiadna európska smernica nenariaďuje uplatňovanie bezzásahového režimu a už vôbec nie v biotopoch horských smrečín v ktorých máme vyhlásené akože národné parky. Naopak, Smernica Rady o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (nadradená naším zákonom) hovorí, že opatrenia berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky, miestne a regionálne charakteristiky!

Ak nenájdeme rovnováhu medzi ochranou prírody a požiadavkami samospráv, regiónov a zodpovedne hospodáriacimi subjektami, bude to mať obrovský dopad na vidiek a medzi porazenými bude samotná príroda s vidieckym obyvateľstvom. Cesta je symbióza dotknutých subjektov v podobe diverzifikácie činnosti, čím sa budú ľudia na vidieku živiť a prehodnotenie chránených území. Na Slovensku stačí jeden alebo dva národné parky a tie spolu s rezerváciami, ktorých je na Slovensku mnoho nech prejdú pod ministerstvo životného prostredia. Neporovnávajme sa s krajinami, ktoré majú reálne národné parky.      

Páni predkladatelia poslaneckého návrhu, je potrebné prísť do regiónov a predložiť podrobnú analýzu prevodu pozemkov a prerokovať dopad nie prezentovať všeobecné frázy. Ľudia v regióne potrebujú vedieť, aký „blahobyt“ ich čaká. Žiadame od Vás, aby ste urobili v tak závažnej veci poslanecký prieskum.      

Ing. Cyril Bábeľa

(Autor je člen petičného výboru Zastavme netransparentnú zonáciu Národného parku Muránska planina)