Názor: Bilancia oxidu uhličitého v pralese a hospodárskom lese - vychádzajme z našej lesníckej vedy

Zistenie vedcov potvrdzuje lesnícke učenie na Technickej univerzite vo Zvolene spred 50 rokov. Akurát mi v ňom chýba bilancia CO₂ podľa lesov klimatických oblastí, ktoré sa delia predovšetkým na humídne (vlhké – zrážky prevládajú nad výparom), arídne (suché) a špecifické ako monzúnové lesy, dažďové tropické lesy, mangrovové lesy a pod. Z tohto uhla pohľadu si podľa môjho názoru nemožno brať príklad z Austrálie, na ktorý sa v diskusii k článku na Lesmedium.sk odvoláva pán Jasík, kde sú úplne iné klimatické podmienky, charakterizované rýchlym rozkladom dreva a zrejme sa tam stále aplikujú holoruby.

Podľa môjho názoru v tejto problematike treba vychádzať z našej lesníckej vedy, ktorá umožňuje dokázať, že hospodársky les viaže viac CO₂ ako prírodný les – prales. Uvedené možno tvrdiť na základe viac ako 30 ročného skúmania svetovo uznávaného lesníka Prof. Štefana Korpeľa a jeho znázornenie zmeny stavu drevných zásob v pralese na obrázku č.1  v podobe dvoch „opačných“ sínusoid. http://www.pralesy.sk/images/stories/core/kniznica/studijne_materialy/korpel_pralesy%20slovenska.pdf

Obrázok č.1 (v prílohe pod článkom) Zmena drevnej zásoby v 6. lesnom vegetačnom stupni smrekovo-bukovo-jedľovom pralese (čierna) na jeden hektár v porovnaní s hospodárskym lesom pri výberkovom hospodárskom spôsobe (červená).

Vyprodukovaná zásoba za 400 rokov: 4 x 500 = 2 000 m³ + hmota z prebierok a prerezávok 4 x 200 m³ = 800 m³. Spolu 2 800 m^3.  Prírodný les 2 200 m³. Kolísanie drevných zásob: min. 2 x 150 = 300 m³, max. 500 m³. Vyrovnaná plynulá produkcia: 2 800 m³: 400 ročne = 7m³ ročne

Do grafu bola vložená zmena stavu zásob (červene) hospodárskeho výberkového lesa, ktorý sa svojou štruktúrou podobá pralesu. Akurát sa drevná hmota ako trvalo obnoviteľný zdroj využíva pre potreby človeka. Porovnaním sa pokúsim vysvetliť, že hospodársky les viaže celkovo viac CO₂ ako prales.

Z uvedeného obrázku č. 1 je zrejmé, že prales za 400 rokov vyprodukuje 2 x 1 100 m³ a teda 2 200 m³ drevnej hmoty. Sínusoidy počas 400 rokov dvakrát dosiahnu vrchol na hodnote 1 100 m³. Najprv vo veku 200 rokov a potom vo veku 400 rokov. Priemerná zásoba dreva nepoklesne pod 2 x 250 = 500 m³.    

Z priebehu sínusoid je zrejmé, že do 100 rokov veku pralesa/lesa ide o progresívny rast drevnej hmoty, čo znamená, že každý nasledujúci rok priemerne prirastie viac drevnej hmoty ako predchádzajúci rok. Vo veku 100 rokov dochádza ku kulminácii prírastku a teda je to doba, kedy je ekonomické obnoviť hospodársky les v 6. lesnom vegetačnom stupni (lvs).

Ďalej na obrázku č. 1 vidíme, že v pralese síce pribúda drevná hmota aj po veku 100 rokov až do 200 rokov, ale v tomto období už ide o degresívny rast a teda každý nasledujúci rok priemerne prirastie menej drevnej hmoty ako predchádzajúci rok.

V prípade hospodárskeho výberkového lesa, kde sa rúbu stromy, ktoré dosiahli tzv. rubnú zrelosť – požadovanú hrúbku, kedy kulminuje progresívny rast (100 rokov) to znamená, že zásoba drevnej hmoty za 400 rokov dosiahne štyrikrát vrchol, t.j. 500 m³ a teda les vyprodukuje 2 000 m³. V takomto lese majú jednotlivé stromy alebo v skupinkách vedľa seba rôzny vek a výšku a tak možno rubné stromy jednotlivo alebo v skupinách (max. 0,20 ha) vyberať každý rok.

Súčasne sa  vyberajú nežiadúce stromy za účelom dosiahnutia požadovaného drevinového zloženia, stromy so zdravotným poškodením a stromy obmedzujúce rast stromov, s ktorými sa uvažuje až do rubnej zrelosti. Ide o tzv. prečistky,  prerezávky a prebierky do 50 rokov a nad 50 rokov veku stromov. Pokiaľ by táto hmota predstavovala len 200 m³ z jedného hektára, tak v štyroch cykloch ide o 800 m³, o ktoré sa navýši celková produkcia a teda 800 + 2 000 = 2 800 m³ (prales 2 200 m³).

Ak by boli lesníci a majitelia lesov ponechali nespracované kalamitné drevo podľa priania „ochranárov“ po nimi spôsobenej lykožrútovej pandémii, tak by drevo hnitím vyprodukovalo a do ovzdušia vypustilo priemerne 8 ton x 75 000ha = 600 000 ton CO₂ ročne. Celkove pri priemernej zásobe iba 300 m³ na jeden hektár a uvedenej výmere 75 000 ha to predstavuje 16 500 000 ton CO₂ počas 28 rokov (16,5 mil. : 0,6 mil.) hniloby odumretých stromov. 

Nuž a podobne so zadržiavaním a vypúšťaním CO₂ v kolobehu uhlíka to funguje aj u prírodného lesa, lebo vyprodukovaná drevná hmota sa pochopiteľne nevyužíva pre potreby človeka. Zbytočným navyšovaním území lesov v bezzásahovom režime sa navyšuje celková produkciu CO₂. Už Prof. Korpeľ v uvedenom diele upozorňuje, že veľkorysé vyhlasovanie rezervácii zvyšuje tlak na produkciu hospodárskych lesov a nezáleží na mieste na Zemi, kde sa to udeje, lebo ide o globálny problém.

Využitie drevnej hmoty zabudovaním

V prírodnom lese sa podľa obrázku č. 2 v procese rozkladu dreva do ovzdušia vracia CO₂ (asi 6 - 10 ton z jedného hektára za rok) ako aj teplo vznikajúce pri hnití a tiež bez osohu pre človeka. V prípade hospodárskeho lesa je vyprodukovaná drevná hmota zabudovaná do rôznych stavieb, výrobkov a stavebných hmôt a napokon, aj keď sa drevo použije iba na výrobu tepla, tak sa tým nič v bilancii kolobehu CO₂ nepridá. Zníži sa však spotreba fosílnych palív, či atómovej energie a teda sa ušetrí ďalší zbytočný prídavok CO₂ a tepla do atmosféry, alebo sa obmedzí tvorba nebezpečných odpadov pri využití atómovej energie.

Tvorba drevného uhlia a humusu

Odhaduje sa, že 1 až 10 % odumretej biomasy lesa sa pretransformuje na drevné uhlie, ktoré predstavuje unikátne stabilnú formu uhlíka pretrvávajúcu miléniá. Pri vyprodukovaných 2 200/2 800 m³ drevnej hmoty za 400 rokov sa v prípade max., t.j. 10% jedná až o 220/280 m³ dreva, premeneného na uhlík. Ak zohľadníme fakt, že požiar v pralese je nežiadúci a zatiaľ výnimočnou udalosťou a opačne,  že v hospodárskom lese sa haluzina a zbytky po ťažbe okrem pňov zvyčajne spaľujú, tak priemerne sa v hospodárskom lese vytvorí viac drevného uhlia ako v pralese.

V prospech hospodárskeho lesa je aj fakt, že sa vo štyroch cykloch za rovnaké obdobie 400 rokov vytvorí štyrikrát viac koreňov stromov, ktoré  sa rozkladajú v pôde so sťaženým prístupom vzduchu. Napokon drevné uhlie vzniká pri nedokonalom spaľovaní palivového dreva pri kúrení a časom sa na uhlík premení aj časť zabudovaného dreva. Uvedené vytvára predpoklad, že na drevné uhlie sa v hospodárskom lese pretransformuje omnoho viac biomasy oproti prírodnému lesu.

Humus tvoria organické čiastky rastlín a živočíchov v pôde s podielom 1 – 5% po dobu pohybujúcu sa v rozmedzí desiatok až stoviek rokov v stabilnej, pevnej forme ako humusové látky a organo-minerálne komplexy, a to s priamou alebo nepriamou fixáciou atmosférického CO₂. Humus sa tvorí  predovšetkým z opadu (lístie a ihličie) a odumretých časti stromov (vetvy, pne) i celých odumretých stromov a k tomu aj čiastočky tiel ostatných rastlín a živočíchov. V porovnateľných podmienkach za predpokladu veľkého množstva odumretých stromov je predpoklad, že v pralese bude viac humusu ako v hospodárskom lese, ale podiel vyjadrený v percentách a doba fixácie nedávajú podstatný rozdiel.

Pozor na fakt, že hnijúce drevo ani v poslednej fáze hniloby nie je humus a rozkladu na CO₂ podlieha aj humus tak, ako je uvedené vyššie. Napokon, medzi množstvom humusu a množstvom hnijúceho dreva nemusí byť priama úmera. Dôkazom sú tropické dažďové lesy, kde je minimum humusu, lebo organická hmota sa tam rýchlo rozkladá, pôda je chudobná na živiny a tak z tohto pohľadu nesú názov aj ako “mokré púšte“.

Celkové zhrnutie: hospodársky les kumuluje viac CO₂ a na drevné uhlie pretransformuje viac uhlíka ako prírodný les, lebo v hospodárskom lese sa využíva progresívny rast drevnej hmoty počas viacerých cyklov (4) oproti prírodnému lež preto, lebo časť drevnej hmoty sa zabuduje do stavieb, výrobkov a materiálov.                             

Nebol som vedeckým pracovníkom, ale iba pragmaticky mysliacim lesníkom, ktorý sa v tomto príspevku opieral o prírodný zákon a to zákon o zachovaní hmoty. Uvítam pripomienky a diskusiu k môjmu príspevku.

Ing. Stanislav Bystriansky