Názor: Ako by (ne)mala vyzerať reorganizácia v štátnom podniku LPM Ulič
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
O Lesopoľnohospodárskom podniku Ulič,š.p. bolo toho už popísaného veľa. Predstavovať ho hádam netreba. V podniku pôsobím už vyše dva a pol roka na pozícií vedúceho oddelenia financovania, nákladov a účtovníctva. Počas moje predošlej praxe som mal tú česť prejsť viacerými finančnými pozíciami vo veľkých, nadnárodných spoločnostiach. Zažil som časy dobré aj menej dobré, ale hlavne, mal som tú česť spolupracovať s odborníkmi, od ktorých som sa mohol veľa naučiť. Po čase nás s manželkou trápila myšlienka návratu na náš rodný východ. Keď som zbadal na pracovnom portáli ponuku, že v Uliči hľadajú človeka s mojimi schopnosťami, bolo rozhodnuté. Vtedy som si ešte plne neuvedomoval, čo to znamená robiť v štátnom podniku.
Pracovná náplň sa takmer nelíši od náplne „finančáka, kontrolóra“ iného podniku. Avša je tu jeden zásadný rozdiel, a tým sú voľby do národnej rady. Každé štyri roky sa mení, respektíve nemení politická garnitúra a tá zo sebou prináša kaskádovité zmeny. Po posedných voľbách do národnej rady pripadlo ministerstvo pôdohospodárstva víťaznému hnutiu OĽANO. Ministrom sa stal p. Mičovský. Tu začali veci naberať rýchly spád. Spočiatku som si naivne myslel, že ked vykonávam svoju prácu svedomito, tak sa nemusím obávať slovenskej klasiky v podobe „politických čistiek“.
Realita bežných dní ma však vyviedla z tohto omylu. Hneď došlo k odvolaniu riaditeľa podniku Ing. Petra Šišku napriek výsledkom, ktoré dosiahol a bol poverený správca, aby zastúpil jeho funkciu do výberového konania. Keď som mu zagratuloval v prítomnosti bývalého výrobného námestníka, tak mi hneď povedal že nesranduj ja som tu iba na chvíľu, aby som zamestnal jedného človeka a potom to pôjde ďalej samo. Potom ešte dodal, že už bolo všetko dopredu dohodnuté a ešte mi hovoril, ako mu neskoro večer volala generálna tajomníčka služobného úradu, aby urýchlene prijal do pracovného pomeru toho „správneho nominanta“.
Samozrejme iba na vedúcu pozíciu, aby ho mohli poveriť riadením štátneho podniku. Tak sa aj stalo, po pár dňoch v pracovnom pomere bol menovaný nový poverený riaditeľ. Potom sa začali diať veci... Ihneď začalo odvolávanie na výrobnom úseku a prijímanie kamarátov a inak spriaznených osôb. Samozrejme všetko napriamo, bez akéhokoľvek výberového konania. Zrazu začali na podnik chodiť pre mňa nové tváre. Zrazu máme nového výrobného námestníka, ktorý kedysi pracoval na mojej pozícii a teraz je z neho zrazu odborník na výrobu. Potom sa objaví človek, ktorá dostane oficiálne na starosti poľovníctvo, ale poveria ho aj odbytom. Neskôr sa odvolá správca, čo na podnik zamestnal „správneho nominanta“ pre „neposlušnosť“.
Na miesto správcu sa menuje predošlý správca kamarát, ktorý bol odvolaný za hrubé pochybenie. Do pracovného pomeru je prijatý ďalší ich kamarát z predošlého pôsobiska. Nikomu na ministerstve nebolo čudné, že príde riaditeľ, ktorý predtým pôsobil v štátnej ochrane prírody v Stakčíne a ihneď si odtiaľ „importuje“ troch kamarátov. Nastala prvá pracovná porada. Poverený riaditeľ nehovorí v podstate nič k veci, iba o tom, že aká je prázdna špajza a ako bude treba šetriť. Nový výrobný námestník sa hrabe v ekonomických číslach a hovorí nám, že stojíme na tom zle.
Keď sa ozve môj nadriadený, ekonomický námestník a vysvetľuje mu, že máme v pohode na výplaty a aj na uhrádzanie bežných výdavkov, vysvetľuje mu že nám „cash flow“ dovoľuje pracovať v normálnom režime. V štátnych aj vo vojenských lesoch pre problémy prechádzali vtedy na skrátený pracovný čas. Potom dostaneme otázku, že či sa firma má riadiť podľa „cash flow“. Ostávame ticho a v nemom úžase pozeráme na seba. A po chvíli odpovedáme že „áno“. Rozdali sa úlohy a termíny úloh. Ďalšia výrobná porada odvtedy nebolo zvolaná. Asi sa riaditeľ s výrobným námestníkom dohodli, že načo potrebujú ostatných na poradu, keď si vystačia sami. Dodnes sa nikto ani nezaoberal vyhodnotením úloh tej porady. Prvej aj poslednej.
Po zhruba mesiaci sa zase nestačíme diviť. Počas mojej dovolenky je veľká šóov. Na Uliči sú kamery, televízia a riaditeľ s ministrom a právničkou rečnia a tom, ako prebehol audit a že sa našli závažné pochybenia a nekalé praktiky. Keď som sa o tom dozvedel, tak mi neustále zvonil telefón od známych, že čo tam stvárame. Bolo to veľmi ponižujúce, keď na vás každý pozerá ako na zlodeja a pritom ani neviete, o čo sa jedná. Pred tou tlačovkou si ma nikto ani len nezavolal so slovami, že toto máme a aby som sa k tomu vyjadril. Ten spomínaný akože „audit“ prebiehal za veľmi podivných okolností. Prakticky nikto nevedel, čo sa chystá. O odbornosti tých, ktorí ten akože audit robili je škoda sa vyjadrovať. Chcem podotknúť, že vtedy sa to prezentovalo pred médiami ako senzácia a dnes po vyše roku nemáme nič z toho čo odznelo dokázané. Takže o kvalite tých obvinení sa dá právom pochybovať.
Je na novom vedení ministerstva, ako sa stým vysporiada. Po ukončení výberového konania na riaditeľa mám začiatkom augusta na stole papier, že mi nový riaditeľ znižuje mzdu. Personalistka mi povie, že ak sa mi to nepáči, mám ísť do riaditeľne. Pýtam sa na dôvod, odpoveď je, lebo môže. To isté sa stalo aj mojím kolegom. Zo strachu radšej ticho trpíme takého zaobchádzanie. Príbeh pokračuje ďalej. Pred koncom roka bola prijatá nová kolegyňa na „účtáreň“. Ako ináč, tiež na priamo. Keď som sa pýtal ekonomického námestníka, že čo vlastne robí, tak som dostal odpoveď že nevie, a že sa radšej do toho nemáme starať.
Za roky 2018 a 2019 bol podnik v miernom zisku. Po zmene riaditeľa sa dostal do straty vyše 500 000 eur. A to za necelý rok. Od začiatku roka 2021 sa začali príjimať na podnik ďalšie spriaznené osoby. Najprv na sklad do Stakčína, ich kamarátka, čo kedysi robila na Uliči, ale potom bola nútená odísť. Vysúdila odškodné a teraz je bez hanby nazad. Potom sa zamestná brat jedného zo skôr zamestnaných kamarátov zo štátnej ochrany prírody, aby mal pod kontrolou hospodársky dvor. Prijímajú sa ešte ďalší pracovníci, samozrejme všetko na priamo.
Podnik dosiahol za prvé štyri mesiace roku 2021 pozitívny hospodársky výsledok. Ten však nebol vyprodukovaný hospodárskou činnosťou, ale tvorený hlavne dotáciou z ministerstva Životného prostredia. V májovej výplate nachádzam položku že „odmena“ za rok 2021. Ešte som o takej „zálohe“ nepočul. Pozerám do výkazov za rok 2020 a uisťujem sa, že na odmeny nebola tvorená rezerva. Jedinú rezervu na odmeny si vytvoril pán riaditeľ. Pre mňa šokujúce, ako niekto môže pomýšľať na odmeny, keď vyprodukuje stratu vyše pol milióna eur.
Na konci mája 2021 podáva minister Mičovský demisiu. V duchu si hovorím, že to najhoršie sme už prečkali a príde len lepšie. Zase raz ostávam zaskočený. V polovici júna 2021 sa dozviem, že sa ide robiť zmena organizačnej štruktúry. Hovorím si, či by nebolo múdrejšie počkať na nové vedenie ministerstva, oboznámiť ich so situáciou a následne prijať nejaké kroky. Ale evidentne tak ako ja, asi nikto z vedenia LPM neuvažuje. Celé sa to odohralo za jeden deň, keď sa na rýchlo oboznámili odbory so zmenou a potom aby sa nestrácal čas, tak zmena má byť platná od 1.7.2021. Hlavným dôvodom je vysoká úroveň miezd a potreba zefektívnenia.
Na tom by nebolo nič čudné, keby sa to zefektívnenie netýkalo iba zamestnancov prijatých pred nástupom súčasného riaditeľa. V pláne je prepustenie skúsených zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním na úkor dosadených spriaznených osôb. Keď od začiatku plánoval nový riaditeľ zmeny, prečo neponúkal aktuálnym zamestnancom voľné pracovné pozície, ale na miesto toho ich obsadzoval? Je to vôbec z morálneho hľadiska akceptovateľné? Celé toto urýchlené divadlo nejako nedáva zmysel. V plánoch, ktoré sme posielali na ministerstvo, sa uvádzali do výhľadu na najbližšie roky, že očakávame nárast zamestnanosti. A aj mierny nárast výsledku hospodárenia. Otázka znie, prečo sa potom zavádzalo ministerstvo? Robilo sa to cielene a vedome?
Ja, ktorý som si svedomito plnil svoje úlohy, dokonca som sa zaviazal študovať lesnícku vysokú školu popri zamestnaní, aby som si zvýšil svoju kvalifikáciu, som zrazu nadbytočný. So mnou tak isto kolegovia s desiatkami rokmi praxe v obore. Keď som videl pripravované dokumenty, tak som len neveriacky krútil hlavou. Zámerom je vytvoriť dve nové správy lesov, kde dve nové správcovské pozície obsadia bratranec výrobného námestníka a kamarát, ktorý s nimi prišiel z predošlého pracoviska. V štátnych lesoch by bolo nemysliteľné, aby funkcie správcov zastávali osoby iba so strednou školou. Zdá sa, že na Uliči je možné všetko. Pán Boh je vysoko a Bratislava ďaleko. O ostatných prešľapoch, šikane na pracovisku sa pre krátkosť času ani nejdem zmieňovať, hádam to bude niekedy niekoho zaujímať.
Ostáva nám už len dúfať, že si nové vedenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prečíta tieto riadky a zastaví pripravované zmeny. Na vás ostatných, vážení čitatelia je, aby ste posúdili, či sa takýmto spôsbom (ne)robia zmeny.
S podzravom Lesu a lovu zdar!
Ing. Lukáš Komarc, budúci bývalý vedúci oddelenia financovania, nákladov a účtovníctva štátneho podniku LPM Ulič.
Pozn. red.: Redakcia nezodpovedá za informácie zverejnené v tomto článku. Ide o názory autora, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.