Názor: Aké sú skutočné príčiny obludnej podkôrnikovej kalamity v okolí Čierneho Balogu? Od zodpovedných potrebujeme poznať odpovede
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Keď dnes čítam vyjadrenia a stanoviská k bezprecedentnej podkôrnikovej kalamite v okolí Čierneho Balogu, dvíha ma zo stoličky. V tomto postrehu si dovolím vysvetliť prečo. V prvom rade treba povedať, že táto kalamita prirodzene nie je otázkou tohto či minulého roka. Táto sa vyvíjala a naberala na obrátkach minimálne 3-4 roky dozadu. V roku 2021 som pravidelne cestoval na trase Čierny Balog – Hriňová a všímal som si nastupujúcu kalamitu.
Aktívne chrobačiare okolo cesty sa priam pýtali na sanovanie, aby z nich nevyleteli ďalšie generácie lykožrúta. Keď sa po týždňoch a mesiacoch ani len nezačala spracovávať kalamita a táto sa očividne rozširovala, nedalo mi to a začal som pátrať, kto a prečo tak laxne pristupuje k ochrane lesa. Bol som presvedčený, že ide o menšieho súkromného obhospodarovateľa, ktorý nemá schopnosti či kapacitu na riešenie kalamity, resp. že sanácii, ako je to vo väčšine prípadov na Slovensku, bránia opatrenia zástupcov ochrany prírody a krajiny.
Po lustrácii v LGIS-e som však s veľkým rozčarovaním zistil, že ani jedno ani druhé nie je pravda. Obhospodarovateľom týchto porastov je štátny podnik LESY SR a ide o prvý, resp. druhý stupeň ochrany, kde ochranári spracovanie kalamity nijako nesabotovali. Tak teda prečo nedochádzalo už vtedy k plneniu si povinností vyplývajúcich zo zákona o lesoch a naplneniu triviálnych zásad ochrany lesa? A prečo sa tak nekonalo ani nasledujúce roky, keď kalamita nadobúdala obludné rozmery? Odpoveď nepoznám.
Ale viem, koho sa treba pýtať. Od odborných lesných hospodárov, resp. správcov, ktorých lesné správy sú zasiahnuté, cez vtedajšieho riaditeľa odštepného závodu, cez odbor kontroly na generálnom riaditeľstve štátneho podniku LESY SR, cez vtedajšieho výrobného riaditeľa na generálnom riaditeľstve až po vtedajšieho generálneho riaditeľa štátneho podniku.
Argument, že o tom zodpovední nevedeli, neobstojí. Sú písomné dôkazy, že na to boli upozorňovaní a žiadaní o reakciu (aj na úrovni samotného generálneho riaditeľa). Mimochodom, v letnom období 2022 boli prostredníctvom interných zdrojov štátneho podniku realizované letecké monitorovacie lety, ktorých cieľom bolo zistiť rozsah kalamity na Lesnej správe Šaling. Aké boli výsledky tohto monitoringu a aké opatrenia kompetentní prijali?
Tiež neobstojí argument, ktorý som zachytil v médiách, vraj na príčine je sucho a smrekové monokultúry. Isteže, sucho a klimatické zmeny agresívne atakujú obranyschopnosť smrečín, ako aj iných hospodárskych drevín. Ale azda smrečiny a sucho je len v regióne Čierneho Balogu? Prečo teda takýto obludný rozmer kalamity nevidíme aj v iných hornatých regiónoch Slovenska?
Potrebujeme poznať odpovede na tieto otázky a preto sa treba pýtať všetkých tých, ktorí za to nesú zodpovednosť. Poznať odpovede je dôležité, lebo toto hrubé zanedbanie zákonných a stavovských povinností má katastrofálne dôsledky nielen pre samotný región (povodne, ohrozené zdroje pitnej vody, požiarne riziká, vplyv na cestovný ruch), ale ďaleko presahuje aj jeho hranice (rozširovanie kalamity do okolitých regiónov, obrovské finančné škody na štátnom majetku).
Ale najdôležitejšie je dopátrať sa odpovedí preto, aby sa do budúcnosti neopakoval scenár flagrantného zanedbávania triviálnych zásad obhospodarovania a ochrany lesov.
Miloš Murina
Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk