Národné lesnícke centrum: Prečo je cieľ 25% lesov Slovenska s PBHL do roku 2030 potrebný a realistický

Cieľ 2.1 „Rozpracovať prebudovu na prírode blízke hospodárenie najmenej na ¼ výmery lesov Slovenska“ jednoznačne patrí do nového NLP. Nikto nespochybňuje, že prírode blízke lesy s diferencovanou vekovou, druhovou, genetickou a priestorovou štruktúrou lepšie prispievajú k zachovaniu pôvodnej biodiverzity, lepšie odolávajú dopadom zmeny klímy a lepšie plnia ekosystémové služby lesov. Môžu byť teda „win-win“ riešením lesného hospodárstva do budúcnosti.

Čo je podstatné, okrem mimoprodukčných funkcií (ekosystémových služieb) sa pri správnom manažmente dokáže prírode blízky les prinajmenšom vyrovnať bežne obhospodarovanému lesu aj z hľadiska produkcie dreva a dlhodobej ekonomiky (pozri napríklad článok „Modelové porovnanie nákladov a výnosov prírode blízkeho hospodárenia v lesoch“ v zborníku http://www.ipoles.sk/testpesles/wp-content/uploads/Zborn%C3%ADk_21_.pdf).

Cieľ ďalej prispieva k napĺňaniu viacerých strategických dokumentov a záväzkov Slovenska. Napríklad Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy, Stratégie environmentálnej politiky do roku 2030, a Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku. Zabezpečením lepšej odolnosti lesov a v priemere vyššou akumuláciou zásob dreva ako bežné hospodárenie, prispieva k udržaniu záchytov uhlíka v lesoch a podporuje balík opatrení „Fit for 55“, uhlíkové hospodárstvo, vodozádržné a klimatické funkcie lesov.

Cieľ vychádza z už skôr vypracovanej „Koncepcie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch Slovenska“, vypracovanej NLC v roku 2019. Je podporený novelou zákona 362/2005 Z. z. o lesoch z roku 2020, ktorá zavádza do slovenskej legislatívy možnosť uplatniť PBHL. Novela zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody dokonca explicitne nariaďuje PBHL (§ 14, ods. 1, písm. l) v lesoch s tretím stupňom ochrany, t. j. v manažovaných častiach národných parkov a niektorých ďalších chránených území.

Keď si uvedomíme, že v treťom stupni ochrany máme aktuálne na Slovensku zaradených 230 tis. ha lesov, a na ďalších najmenej 90 tis. ha sa PBHL už uplatňuje v podniku LESY SR, š. p. (objekty ProSilva), vidíme že cieľ ¼ lesov Slovenska resp. 500 tis. ha s PBHL do roku 2030 už teraz plníme na viac ako 60%. Naozaj sme stratili toľko času?

Osobitne upozorňujeme na slovo „rozpracovať“, nie „doviesť do cieľového stavu“, čo je do roku 2030 pochopiteľne nemožné. Za PBHL sa považuje aj porast v prebudove, teda nie v cieľovom stave. A prebudova má rôzne formy, obnovou, výchovou, alebo cez následnú generáciu lesa. Začať sa môže kedykoľvek a kdekoľvek. Len treba chcieť.

Tiež upozorňujeme na ďalšie dva špecifické ciele nového NLP, podporujúce PBHL a eliminujúce prekážky, o ktorých sa píše v uvedených článkoch. Sú to ciele: 1.1 „Zlepšiť účinnosť vykonávania opatrení ochrany lesa v najviac ohrozených porastoch“, a 2.2 „Vytvoriť predpoklady pre zníženie negatívneho vplyvu raticovej zveri na juvenilné štádiá cieľových drevín“.

Na všetky tri uvedené ciele sú v NLP starostlivo naskladané disponibilné zdroje z končiaceho starého, ako aj zo začínajúceho nového Programu rozvoja vidieka. Či sa ich aj naplno podarí všetky využiť je iná otázka. V novom PRV je pre pripravená alokácia na integrované projekty správnej praxe PBHL. Ak sa uplatní, žiadateľ si bude môcť vyskladať žiadosť na mieru podľa svojich potrieb. Môže si voľne nakombinovať súčasne viacero produktívnych (investičných), napríklad  rekonštrukcie ciest, nákup vybraných typov techniky; a neproduktívnych (lesohospodárskych) opatrení, ako podsadby, ochrana, či výchovná podpora cieľových drevín pri prebudove.

Žijeme v demokratickej krajine, kde nikto nikoho nenúti k prebudovám na PBHL. Zároveň by však tým, ktorí o PBHL záujem majú, nemal v ich voľbe nikto brániť, ani ju verejne neodôvodnene spochybňovať. Bolo by nešťastné, ak by sa z PBHL stala ďalšia téma, rozdeľujúca lesníkov.

Stanovisko Národného lesníckeho centra vo Zvolene

Ing. Igor Viszlai, PhD., Útvar generálneho riaditeľa – hovorca NLC