Najväčší lesopark na Slovensku bude mať nový generel: Jemnejšie a citlivejšie spôsoby hospodárenia
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Lesopark mesta Košice, rozprestierajúci sa na výmere viac ako 6 530 hektárov, čo predstavuje 34 percent celkovej porastovej plochy 19 030 hektárov v Mestských lesoch Košice (pre porovnanie, Mestské lesy v Bratislave hospodária na výmere 2 873 ha lesnej pôdy), bude mať vďaka spolupráci košických mestských lesníkov s Národným lesníckym centrom vo Zvolene nový generel (ucelený projekt so súhrnom opatrení). Dočítate sa o ňom v aprílovom vydaní časopisu LES & Letokruhy. Dnes zverejňujeme niekoľko pasáží z kapitoly o hospodársko-úpravníckom plánovaní prímestského lesa, ktorú spracoval skúsený odborník na hospodársku úpravu lesov Ing. Peter Szarka.
„Špecifikom lesného celku je Lesopark mesta Košice, kde sa uplatňujú jemnejšie a citlivejšie spôsoby hospodárenia v súvislosti s odlišnou funkciou lesa. Rozdiel v rámcových smerniciach hospodárenia je predovšetkým v predĺžených rubných dobách, v obnovnom zastúpení, ktoré je pestrejšie a zohľadňuje funkcie lesoparku a taktiež v jemnejších spôsoboch obhospodarovania podrastovým alebo účelovým hospodárskym spôsobom. Cieľom je vybudovať viacvrstvovú štruktúru porastov s uplatnením prevažne autochtónnych drevín. Obnovné prvky majú byť čo najviac štruktúrované, s využitím skupinových a skupinovitých foriem obnovy s možnosťou uplatnenia aj dlhších obnovných dôb podľa lokality a konkrétnych lokálnych funkčných požiadaviek.“
„Rastová fáza mladín (húštin) sa považuje za najzávažnejší úsek života porastu, vyznačuje sa najväčšou dynamikou zmien, intenzitou rastových a iných závažných životných procesov, preto ak chceme naplniť požiadavky trvalej, najvyššej možnej hodnotovej produkcie v budúcnosti pri súčasnom plnení ochranných a ostatných užitočných funkcií lesa za primeraných nákladov, zásahy formou plecieho rubu, prerezávky a čistky sú pre budúci porast nevyhnutnosťou. Zanedbaná výchova, hlavne v počiatočných fázach, vedie k ťažko napraviteľným škodám.“
„V obnove porastov sa v súvislosti s globálnymi klimatickými zmenami očakávajú problémy s ujatosťou sadeníc, so stratami na nárastoch a kultúrach a so zabezpečovaním tiennych drevín. Prirodzená obnova niektorých drevín sa môže stať nežiaducou, prirodzená obnova nových drevín zasa môže trpieť nedostatkom semenných stromov jednotlivých drevín a dopadmi fragmentácie lesných porastov. Okrem toho by už mala obnova porastov vytvárať predpoklady pre ich budúcu vekovú diferencovanosť a stabilitu. Opatrenia na elimináciu uvedených rizík a na podporu požadovaných vlastností porastov sú nasledujúce:
- využívanie skorej obnovy na menšej časti plochy – vytváranie podmienok pre vznik predstihových skupín zmladenia a ich následné uvoľňovanie,
- dlhé celkové obnovné doby, pričom obnovné doby jednotlivých obnovných prvkov by nemali ohrozovať stabilitu porastov,
- využívanie podsadieb pre vnášanie tiennych drevín predstihovými podsadbami materských porastov alebo dodatočnými podsadbami následných porastov,
- včasné uvoľňovanie zmladenia perspektívnych drevín aj za cenu predčasnej obnovy častí porastu,
- včasné uvoľňovanie ojedinelých semenných stromov perspektívnych drevín – obnovu začínať práve od týchto stromov,
- operatívny výber porastov na predčasnú obnovu (porasty so zníženým zakmenením a zníženou vitalitou hlavných drevín).“