My sme les: Výskumnú stanicu Štátnych lesov TANAP-u nevnímame ako nezávislú vedeckú inštitúciu. Štátne lesy TANAP-u: To si ani nezaslúži komentár
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Agentúra TASR včera uverejnila na stránke Teraz.sk informáciu, že plošná kalamitná ťažba po veternej kalamite z roku 2004 a následná umelá obnova neboli pre TANAP podľa iniciatívy My sme les prospešné. Ekoaktivisti tak zareagovali na pozitívne prezentovanie aktívneho manažmentu zo strany Štátnych lesov TANAP-u. Lesníkom sa podarilo ešte do konca roka 2005 spracovať takmer 88 percent kalamity, bezzásahových oblastí napokon ostalo len približne 600 hektárov.
Foto Jozef Marko
Vedúca Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u Ing. Zuzana Homolová, PhD. odpovedá na otázky po tlačovej konferencii 17. novembra
"Štátne lesy TANAP-u sa snažili v minulosti aj v súčasnosti svoje zásahy legitimizovať argumentami, ktoré produkuje ich vlastná výskumná stanica. Keďže ale jej závery sú často v priamom rozpore s výsledkami štúdií medzinárodne uznávaných vedeckých pracovísk, nevnímame ju ako relevantnú nezávislú vedeckú inštitúciu," uvádza Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les, ktorý podľa TASR spolupracuje na najväčšom medzinárodnom vedecko-výskumnom projekte pralesov v Európe. Z výskumu bezzásahových smrečín podľa neho napríklad vyplýva, že v lykožrútom zasiahnutých lesoch prežívajú populácie mnohých vzácnych druhov.
V správe TASR je ďalej uvedené, že Štátne lesy TANAP-u argumentujú v prospech spracovania kalamity aj tým, že čerstvo vysadené mladiny rýchlejšie viažu uhlík z atmosféry, a teda majú viac pomáhať v boji so zmenou klímy. Podľa iniciatívy však rýchly rast umelo vysadenej mladiny ani zďaleka nedokáže kompenzovať straty uhlíka vzniknuté ťažbou.
Podľa Štátnych lesov TANAP-u si tieto tvrdenia iniciatívy My sme les ani nezaslúžia komentár. Opakovane však dávajú do pozornosti záverečnú časť ich tlačovej správy zo 17. novembra, vydanú na výročie kalamity z roku 2004. „Na mieste je otázka, či sme sa ako spoločnosť rozhodli správne, keď sme vzácne územia v národnom parku ich vyčlenením do tzv. bezzásahu odsúdili na rozvrat a na úkor sledovania prírodných procesov prichádzame o predmet ochrany. Emócie sú v živote dôležité, no aj v tomto prípade platí, že by sme sa mali pokúsiť nájsť kompromis a dať priestor aj racionálnym argumentom.
Veď systematický výskum v Tatranskom národnom parku funguje už sedem desaťročí, každý extrém, každú disturbanciu v tomto vzácnom prostredí máme zdokumentovanú, takže na základe vedeckých výsledkov sa vieme rozhodnúť, aký prístup uplatníme na tom-ktorom území, aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom a dokázali zabezpečiť všetky funkcie, ktoré od národného parku očakáva spoločnosť, nevynímajúc ani sociálno-ekonomický rozmer,“ uzatvára Ján Marhefka, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
