Lyžiarske preteky lesníkov

Podujatie sa uskutoční pod záštitou ministra pôdohospodárstva SR a predsedu Odborového zväzu pracovníkov drevárskeho, nábytkárskeho a papierenského priemyslu, lesného a vodného hospodárstva. V štyroch mužských a jednej ženskej kategórii v súažnej dvojkombinácii beh na lyžiach so streľbou a obrovský slalom budú ma zastúpenie tak lesníci zo Slovenska ako aj z poľského Tatrzanskeho parku narodovego, českého Krkonošského národného parku a lesníci z Ukrajiny a Slovinska. Prvý ročník Venerovského memoriálu sa konal v roku 1947. Jeho základnou myšlienkou bola prezentácia práce lesníkov, ktorí v zimných podmienkach pri výkone svojho povolania v lese nevyhnutne musia zvláda aj pohyb na lyžiach.

Lesníctvo patrí medzi málo povolaní, pre ktoré je charakteristická prevaha práce v prírode. Výrazná čas lesníkov vykonáva neľahkú činnos v lesnom prostredí počas celého roka, bez ohľadu na počasie. Toto si vyžaduje okrem vysokých odborných vedomostí a úprimného vzahu k prírode aj dobrý zdravotný stav a fyzickú kondíciu. V zimnom období sú v tomto prostredí lyže neodmysliteľnou pracovnou pomôckou. Už v prvých rokoch po druhej svetovej vojne sa uskutočňovali každoročne lyžiarske kurzy, počas ktorých sa lesníci učili ovláda lyže v náročnom horskom prostredí. Na záver týchto kurzov sa zvyčajne usporiadali preteky. Na kurze v roku 1946 skrsla myšlienka usporiada aj oficiálne preteky lesníkov celého Česko -Slovenska. Za zakladateľov pretekov pod názvom Venerovského memoriál sú považovaní vtedajší poprední slovenskí lesníci: Štefan Grandtner, Gabriel Mazúr, Mikuláš Michelčík st., Jozef Müller, Martin Lehotský, Milan Hirš, Ján Cigáň, Martin Užík.

Organizátori mali v sebe neodmysliteľnú úctu nielen k prírode, ale aj ľuďom, ktorí jej venovali celý svoj život. Preto hneď od prvého ročníka v roku 1947 na Štrbskom Plese tieto preteky dostali názov, ktorý pretrval dodnes - Venerovského memoriál. Ing. Dmitrij Venerovský bol lesný inžinier a pracoval ako taxátor, teda zariaďovateľ lesa v oblasti Vysokých Tatier na vtedajšom riaditeľstve štátnych lesov v Liptovskom Hrádku. Aj jeho prácu prerušili vojnové udalosti, hory, lesy však neopustil ani vtedy, keď sa zapojil do bojov v SNP. Ani veľká znalos hôr však nezabránila tragickému koncu jeho života, keď padol v SNP na Podsuchej nad Ružomberkom.

Preteky sa postupne vyvíjali, disciplíny upravovali, nadobúdali na význame a stúpala športová i výkonnostná úroveň. O nej svedčí účas viacerých popredných lyžiarov minulosti, vrátane niekoľkých česko-slovenských reprezentantov, akým bol Ján Poljak, Jozef Krasuľa, Jan Blažíček, Luďìk Šablatúra, Josef Nusser, Štefan Harvan, ¼udovít Fusko, Josef Beran, Štefan Kovalčík, Rudolf Čillík, Ján Ilavský, Dušan Zacharovský, Ján Hudáček či ¼ubomír Machyniak. Po útlme koncom 70-tych rokov bola každoročná tradícia pretekov zásluhou viacerých pracovníkov vtedajšej Správy TANAPu v pôsobnosti lesníckeho rezortu obnovená v roku 1992. Významne k tomu prispela podpora vtedajšieho námestníka ministra MLVH SR Ing. Mikuláša Michelčíka, neskôr riaditeľa Štátnych lesov TANAPu a syna jedného zo zakladateľov Memoriálu.

Niektoré zo starších ročníkov sa konali mimo Tatier, v roku 1951 v Špindlerovom Mlýne, v roku 1955 v Novom Mìste na Moravì, v roku 1970 v Banskej Bystrici. Avšak všetky ostatné boli zorganizované v kolíske ich vzniku, teda v Tatrách. Zo začiatku až do roku 1979 išlo o preteky, kde bol vyhlasovaný absolútny víaz, súažilo sa bez rozdielu veku, avšak preteky boli len mužskou doménou (!). V roku 1979 už organizátori rešpektovali vek a od roku 1992 sa stratila aj „diskriminácia“ a účastníkmi sa stali aj ženy – lesníčky, ktoré neúprosne súažia v disciplínach pre nich menej pracovne charakteristických.

V ostatných ročníkoch po úprave pravidiel je znova vyhlasovaný aj absolútny víaz, keď víazi dvojkombinácie v jednotlivých kategóriách sa hrdia titulom Majster Slovenska v lyžovaní lesníkov. S podporou zriaďovateľa (predtým MLVH, dnes MP SR) ako aj odborového zväzu Drevo – Lesy – Voda a Zväzu zamestnávateľov v LH organizátorsky preteky zabezpečujú od roku 1995 až dodnes Štátne lesy TANAPu v nástupníctve po bývalej Správe TANAPu, do roku 1994 v úzkej spolupráci s mimovládnou organizáciou Občianske združenie lesníkov a ochrancov prírody Tatier. Ich pozvanie má vždy vysokú odozvu, keď bolo nemálo ročníkov s účasou vyše 100 reprezentantov lesníckych subjektov najmä zo Slovenska. Už niekoľko rokov na základe veľmi dobrých kolegiálnych vzahov je Venerovského memoriál medzinárodným podujatím, keď už pravidelne vysielajú svoje družstvá priatelia z českého Krkonošského národného parku, či poľského Tatrzanského parku narodovego.

(bur)