Lesníctvo ako oblasť spoločných právomocí Európskej únie? Súhlasiť by muselo všetkých 27 členských štátov

Expert na medzinárodné politiky, lesník a diplomat Ing. Boris Greguška, PhD. pre Lesmedium.sk dnes potvrdil, že Výbor ENVI Európskeho parlamentu (EP) vyvinul v tejto veci iniciatívu. Konkrétne navrhol, aby sa článok 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie doplnil v zmysle, že by explicitne uvádzal lesníctvo ako oblasť spoločných právomocí EÚ. Tento svoj návrh (už pravdepodobne) predložil Výboru pre ústavné záležitosti EP, ktorý je kompetentný v tejto veci predkladať návrhy plénu EP.

„Je to však trochu zložitejšie. Je pravdepodobne na posúdení právnikov, či by takýto krok (ktorý navrhuje ENVI výbor EP) znamenal reálne „presun právomocí“ v oblasti lesníctva z národnej úrovne do úrovne spoločných právomocí. Európska komisia (EK) už súčasný právny stav v EÚ interpretuje tak, že lesníctvo je spoločnou právomocou EÚ.

Zdôvodňuje to tým, že lesnícka politika je síce národnou právomocou, ale sú určité opatrenia na úrovni EÚ (ako napr. v oblasti ochrany biodiverzity v lesoch, príspevku lesov v boji proti klimatickej zmene viazaním uhlíka), ktoré sú súčasťou environmentálnej politiky EÚ a tá je spoločnou právomocou. Takže lesníctvo nemôže byť podľa názoru EK interpretované ako výhradne národná právomoc (kompetencia) členských štátov,“ vysvetľuje B. Greguška.

A pokračuje informáciou, že na druhej strane je tu názor Rady EÚ (teda členských štátov vrátane Slovenska), že lesníctvo je národnou právomocou, pretože Zmluvy o EÚ neustanovujú žiadnu spoločnú politiku v oblasti lesníctva. Tento názor bol podľa jeho slov prijatý s vedomím toho, že existujú také oblasti politík a opatrenia EÚ, ako je zmienené vyššie (teda napr. ochrana biodiverzity/Natura 2000, zmena klímy). To však podľa názoru členských štátov nič nemení na tom, že lesníctvo je v prvom rade národnou právomocou.

„Môj názor je taký, že to, čo navrhuje Výbor ENVI EP by zásadným spôsobom vytvorilo podmienky na to, aby EÚ mohla vo vyššej miere zasahovať do starostlivosti a hospodárenia v lesoch v členských štátoch. A to by bol potom „boj“ medzi Európskou komisiou a členskými štátmi o „mieru“ tohto zásahu.

Teda o to, do akej miery by takéto zasahovanie EÚ do hospodárenia v členských štátoch bolo ešte opodstatnené a zdôvodniteľné. Tu by sa potom muselo veľmi striktne dbať na dodržiavanie zásady subsidiarity (teda, že verejná politika sa má robiť čo najbližšie k občanovi) a proporcionality (zásahy zo strany EÚ by nemali ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie spoločných cieľov EÚ). Tieto zásady sú rovnako súčasťou Zmlúv o EÚ.

Čo je však dôležité povedať, že – z procedurálneho hľadiska – iniciatíva Výboru ENVI EP je iba začiatkom tohto procesu. Potenciálne zmeny Zmlúv o EÚ predstavujú veľmi dlhý a náročný proces.  Ak by aj malo prísť k takýmto zmenám, musia s tým súhlasiť všetky tri inštitúcie EÚ; teda takéto zmeny nie je možné presadiť a prijať bez súhlasu všetkých 27 členských štátov EÚ,“ dodáva lesnícky odborník B. Greguška.

Jozef Marko