Kroky pre Lesy SR - koncepcia kandidáta na generálneho riaditeľa
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Kandidát na generálneho riaditeľa Lesov SR Ján Mičovský v rámci aktuálneho výberového konania predložil svoju koncepciu, ktorú nazval (Moje) kroky pre LESY Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica. Ponúkame vám ju na prečítanie. Priestor na komentáre a diskusiu je v sekcii Fórum o lese.
„Alebo si myslíš,
že sa ústavy rodia
odkiaľsi z duba,
či zo skaly a nie
z mravných názorov
vládnucich v štátoch...?“
Platón
(Moje) kroky
pre LESY Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica
Prológ
Po 24. júni 2009 sa v prostredí štátneho podniku LESY Slovenskej republiky uskutočnil zvláštny sociologický experiment. Napriek tomu, že sa za názor už dávnejšie nepopravuje, napriek tomu, že nás obklopuje historicky zatiaľ najúčinnejší systém demokratických, zamestnaneckých a občianskych záruk, napriek tomu, že neboli pochybnosti o tom, že podnik je vedený nehanebným spôsobom, napriek tomu, že voči tomuto spôsobu nezištne vystúpila skupina zamestnancov, ktorá získala nemalú podporu kolegov i verejnosti - napriek tomuto všetkému sa nenašli v spoločnosti sily, ktoré by dokázali zjavné zlo zastavi!
Je to smutné, ale pre ďalší postup užitočné poznanie.
Základná otázka
Znie jednoducho: Môže štátny podnik fungova rovnako efektívne ako súkromný? Je veľa argumentov, ktoré to popierajú. Ak by som túto otázku vztiahol na ten štátny podnik Lesy SR, ktorý som poznal v rokoch 2006 – 2009, tak moja odpoveď znie: Nemôže. Uvedené obdobie je vážnym mementom, našastie predstavuje len zlomok v sedemstoročnej histórii slovenského lesníctva. Tá je vo svojej podstate úspešným príbehom. Poznáme odkiaľ lesnícky prichádzame, vieme kto sme a tušíme aj to, kam musíme vo vyššom záujme smerova. Čaká nás náročná, no, ak sa nemáme spreneveri zákonom lesa a lesníctva, jednoznačná cesta. Aj uplynulé štyri roky temna nám poslúžia pri ďalšom rozhodovaní, a to ako mrazivý príklad smeru, ktorým sa už nikdy nesmieme v lesníctve vyda.
V súčasnej spoločenskej situácii existuje možnos výrazne zasiahnu do odpovede na uvedenú základnú otázku. Je to však podmienené pokorou, s ktorou musíme pozrie na vážne pochybenia a úprimnosou, s ktorou musíme hľada spôsoby ich nápravy. Môže sa nám to podari len vtedy, ak zamestnanci podniku preukážu osobnú statočnos, lesnícke vedomosti a mimoriadnu výkonnos.
Poviem to ešte inak: Potrebujeme náš podnik zásadne premeni. V záujme morálnej hygieny jeho osadenstva, v záujme obnovy rešpektu jeho obchodných partnerov, no najmä v záujme lesnej budúcnosti našej krajiny.
Vo funkcii generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR budem realizova nasledovné kroky:
Prvý krok – ľudia
Niet takého systému, ktorý by viedol k úspechu, ak ho nebudú svojou prácou napåňa kvalitní ľudia. A naopak - aj neprepracovaný systém, do ktorého dosadíme ľudí rozhodnutých pre úspech, dokáže fungova. Tým je daná základná úloha - obsadi rozhodujúce funkcie v LSR kvalitnými ľuďmi. Stane sa tak formou výberových konaní. Pri týchto uplatním takéto kritériá:
* Charakter. Morálna a etická čistota v celom osobnom a odbornom živote. Pochybnosti diskvalifikujú. Kto zlyhá nebude preradený, ale prepustený.
* Odbornos. Rozhodujúce sú doterajšie výsledky. Nie tituly a certifikáty, ale poznanie ľudskej kvality. Na každom pracovisku vieme, kto vie a chce a kto len prežíva a veľmi nechce. Prednos majú tí, ktorí už – v rámci svojich možností - ukázali, že im ide o les.
* Dlhodobá výkonnos. Schopnos pracova obetavo aj v nepriaznivých podmienkach.
* Apolitickos. Jednoznačne.
* Vek. Pri všetkej úcte ku skúsenostiam musí sa do rozhodujúcich funkcií dosta viac mladých ľudí.
Za rozhodujúce funkcie považujem dve, ktoré budú menované: Správca lesnej správy a riaditeľ odštepného závodu. Títo ľudia budú disponova podstatne väčšími právomocami a zodpovednosou ako doposiaľ. Strata dôvery však bude dôvodom k ich odchodu z funkcie. Budú osobne zodpoveda za výber, kvalitu a výsledky svojho tímu.
Riaditelia odštepných závodov, ktorí ako vysokí regionálni predstavitelia podniku pracovali vo vedení podniku v rokoch 2006 – 2009 jednotne zlyhali, a preto sa už nemôžu podieľa na jeho riadení.
S týmto krokom súvisí:
Poradný zbor: Na ústredí podniku bude fungova stály poradný zbor generálneho riaditeľa zložený z niektorých riaditeľov OZ, správcov a lesníkov.
Pravidelné osobné hodnotenie nositeľov rozhodujúcich funkcií podľa stanovených pravidiel. Vedenie podniku hodnotí riaditeľov, riaditelia správcov. Výsledky hodnotenia budú v príčinnej súvislosti s ďalším pracovným pôsobením zamestnanca.
Odbornos personálu bude preverovaná v rozsahu vykonávanej práce. Hodnotenie bude vykonávané vlastnými špecialistami i nezávislou agentúrou. Výsledky hodnotenia budú v príčinnej súvislosti s platom, funkčným postupom, alebo zostupom.
Špičkoví študenti budú prijímaní do pracovného pomeru ešte počas štúdia s osobitným funkčným postupom a odmeňovaním.
Druhý krok – práca
Máme zamestnancov, pre ktorých je práca pre les poslaním. Máme zamestnancov, ktorí si nerobia ani svoju základnú prácu. Neviem odhadnú, aký je medzi týmito skupinami pomer, obidve sú však nezanedbateľne početné. Považujem pokračovanie stavu, keď nemálo zamestnancov chodí len „do práce“, bez toho, aby premýšľali o svojich konkrétnych možnostiach pri obhospodarovaní lesa, za vylúčené. Vďaka komplexu vplyvov mnohí nadobudli necitlivos voči základnej profesionálnej povinnosti – múdro hospodári v lese. Stali sme sa výrobcami kubíkov a ak v niektorej lesníckej disciplíne dosahujeme potrebnú nadpriemernú profesionálnu úroveň, tak je to poľovníctvo. To je však žalostne málo.
Budúcnos slovenského lesníctva a šanca nášho podniku, že ostane jeho vlajkovou loďou spočíva v dobrom poznaní lesa a v jeho poctivom citlivom obhospodarovaní. To musí smerova k výberkovému hospodáreniu. Fakty sú nezvratné: Je to z pohľadu ekonómie najekonomickejší, z pohľadu prírodných zákonitostí najprirodzenejší a z pohľadu krajinárskeho najvhodnejší spôsob hospodárenia. Samozrejme, z pohľadu hospodára je to z hľadiska nárokov na jeho vedomosti, prítomnos v lese, schopnos pozorova a ustavične sa uči, najnáročnejší spôsob. Ale veď preto sme lesníkmi! Dosiahnutie stavu, aby výberkový spôsob hospodárenia bol prevažujúcim bude trva desaročia, preto musíme zača hneď. Tým sa z lesníckeho hľadiska najlepšie pripravíme na závažné klimatické, následne dendrobiologické a nepochybne aj sociálne zmeny, ktoré budú v 21. storočí rozvraca naše doterajšie predstavy o fungovaní krajiny. Bude to storočie, v ktorom cena nedrevnej produkcie lesa prudko stúpne, avšak bez predaja dreva ju ešte nedokážeme dostatočne lesnícky presadi. Výberkový spôsob hospodárenia je zásadným riešením tejto lesníckej dilemy!!!
Zriadim funkciu osobitného splnomocnenca pre výberkové hospodárenie. Cieľom bude sledova využitie potenciálu takéhoto hospodárenia, a to už od návrhu v LHP. Používaný softvér nás upozorní aj na takú „banalitu“, že sa v JPRL pravdepodobne hospodári nevhodným spôsobom (napr.: pri 30 % - nom sklone sme urobili dorub).
Nepôjde však len o ekonomiku výberkového hospodárenia. Pri každej JPRL musí by trvalá softvérová evidencia všetkých vynaložených nákladov. Výsledkom je, že poznáme skutočné náklady na výrobu „každého stromu“ a nemôže sa sta, že ho predáme pod cenu. Nebudeme predáva vlákninu za dumpingovú cenu, ktorá nám nepokryje ani náklady, čo sa v súčasnosti z rôznych dôvodov deje.
Zavediem podnikové školy praktických lesníckych skúseností pre konkrétne lesnícke témy. Tu si lesníci budú overova svoje poznatky a cibri lesohospodárske postupy. Školy na konkrétnych pracoviskách budú vies najlepší vlastní zamestnanci.
S týmto krokom súvisí:
Často sa hrdíme osobnosami, ktoré obohatili lesnícke poznanie a dali našej práci vyšší zmysel. Oprávnene. Avšak lesníci veľkosti ¼udovíta Greinera, Williama Rowlanda, Dávida H. Wilckensa, Jozefa Dekreta Matejovie, či Miroslava Stolinu žijú medzi nami aj dnes. Je ich iste viac, jedného mám čes pozna osobne. Ladislav Alcnauer. Lesnícky kapitál, ktorý Alcnauer a jemu podobní svojim múdrym lesníckym životom zhromaždili, musíme zača využíva lepšie ako doteraz. V opačnom prípade by škodlivý rozdiel medzi akademickými poznatkami a lesníckou praxou ďalej narastal.
Každý lesník nosí vo svojej lesníckej brašne „maršalskú palicu“. Napriek tomu by som bol nerád, aby vznikol dojem, že od každého treba očakáva nadpriemernos smerujúcu k veľkosti Jozefa Dekreta Matejovie. Od každého však očakávam poctivos v prístupe ku každému jednému lesníckemu dňu. Možno tolerova omyly, nikdy však nie polovičatos, podpriemernos, nezáujem. Tieto slová nie sú odkazom len pre lesníkov na lesných obvodoch. Sú predovšetkým príkazom pre všetkých vedúcich pracovníkov, od nového generálneho riaditeľa počnúc. Pretože účinnos riadiacej metódy osobného príkladu nebude nikdy prekonaná.
Tretí krok - transparentnos
Všetky uzatvorené obchodné operácie podniku (nákup, predaj, prenájom, prostriedky prevádzkové i investičné) sa bez výnimky zverejňujú spätne v mesačných intervaloch na podnikovom webe v členení: Obchodný partner – Komodita – Množstvo – Cena celkom.
Všetky obchodné zmluvy podniku budú obsahova klauzulu, že zmluvná strana súhlasí s ich okamžitým zverejnením v plnom rozsahu.
Nákupy materiálu a služieb budú vykonávané centrálne formou elektronických aukcií.
S krokom súvisí:
Narábame s majetkom štátu, a preto takéto otvorenie sa pred verejnosou je ideovo i zákonne absolútne v poriadku. Ekonomicky to však bude pôsobi v prvej etape negatívne, pretože konkurencia a potenciálni partneri ľahšie zistia svoje možnosti (podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak mohli rovnako účinne robi aj doteraz, len menej pružne). Táto nevýhoda sa však v podmienkach najväčšieho lesníckeho podniku, ktorého cenová politika je prirodzeným etalónom situácie na lesníckom trhu, rýchlo zmení na výhodu. Svojich partnerov sme naučili na neporiadok, ten končí. Vyhovova to bude takmer všetkým, pretože poriadok je v konečnom dôsledku pre všetkých slušných ľudí a solídne firmy ekonomicky výhodný.
Štvrtý krok – lojalita
Sme štátny podnik a musíme zastáva záujmy občanov štátu. V tejto súvislosti a najmä cez prizmu „udalostí 24. júna 2009“ je aktuálna otázka lojality podniku voči demokratickou voľbou vzniknutému politickému vedeniu svojho zriaďovateľa – Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Moja odpoveď je jednoznačná. Podnik rešpektuje svojho zriaďovateľa a zodpovedne koná v intenciách zákonov štátu a programového vyhlásenia vlády. Keďže nedávna skúsenos učí, že aj najvyšší predstavitelia ministerstva a podniku sa môžu platným zásadám profesionálnej zodpovednosti spreneveri, zdôrazňujem, že v takomto prípade musia ma prednos vždy a všade platné zákony morálky, slušnosti a lesníckej cti. Platilo to v minulosti, platilo to 24. júna 2009 a plati to bude vždy aj v budúcnosti.
S krokom súvisí:
O takomto svojom názore na lojalitu som mal čes informova pána Zsolta Simona, ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, dňa 16. júla 2010, teda v deň, keď verejne poďakoval „rebelom“ z LESOV SR za charakternos a odvahu. Rovnaký názor som publikoval aj v časopise LESNÍK, č. 7-8/2010.
Piaty krok – obchod s drevom
V obchode s drevom došlo vo finančnom vyjadrení k najväčším stratám a v morálnom k najväčšiemu úpadku. To, že sa predávalo drevo partnerom, ktorí boli držiteľmi „karty vyšších výhod“, bolo klientelizmom porušujúcim podnikovú etiku. Avšak to, že sa predávalo za nižšie ceny, ako ponúkal trh, bolo z hľadiska záujmov podniku a štátu zločinné.
Pre obchod s drevom môže plati len jedna zásada: Vyššia berie! Tým nechcem poprie zásadu, že dobrý obchod sa robí nielen podľa momentálnej situácie na trhu, ale pomocou dlhodobých zmlúv. Ale aj tu opä platí – vyššia berie.
Lesníctvo bolo viacerými podnikmi drevospracujúceho priemyslu obraté v posledných rokoch o mnoho miliónov eur, ktoré mali slúži lesu a lesníkom. To skončí a peniaze ostanú pre les.
Predaj dreva sa bude robi formou verejných štvrročných elektronických aukcií zverejňovaných na podnikovom webe. Len obchodné dávky (množstvo určitého sortimentu v určitom čase), ktoré neuspeli v aukcii, sa môžu preda na základe priameho obchodného jednania.
Cenné sortimenty sa evidujú osobitne a predávajú sa na fyzických aukciách dreva.
Budeme uprednostňova domácich spracovateľov dreva. Podmienky obchodu s nimi však musia by pre podnik ekonomicky minimálne rovnako výhodné, alebo výhodnejšie, ako pri zahraničných odberateľoch.
Šiesty krok – kalamita
Fenomén lesných kalamít nás bude naďalej sprevádza. Ich komplexné spracovanie budem považova za povinné a lesnícky odôvodnené v stupni ochrany 1 až 3. V štvorke a v pätke sa kalamita spracováva a priori nebude. Dopady nespracovanej kalamity v územiach 4. a 5. stupňa ochrany na okolité porasty budú vždy vyčíslené.
Použitie plošne aplikovanej chémie pri asanácii kalamity a priori vylučujem.
Vyznačovanie kalamity v rozpore s lesníckymi zásadami, v záujme vyaženia konkrétnej hmoty bude z lesníckej praxe vylúčené.
Siedmy krok – zabezpečenie lesníka
Každý lesník musí ma trvalé služobné internetové pripojenie do podnikovej siete. Prostredníctvom tohto spojenia sa udeje väčšina výmeny informácií medzi lesným obvodom a lesnou správou, resp. závodom. Cieľom je, aby sa lesník denne pohyboval len na spojnici domov – lesný obvod, maximálne jeden krát týždenne na spojnici lesný obvod – lesná správa. A priori sa bude predpoklada, že lesník svoju prácu vykonáva zodpovedne, a preto denný osobný kontakt správca – lesník s úmyslom kontroly odpadá. V prípade vzniku opodstatnených pochybností o nasadení lesného personálu nasleduje proces dvojitého upozornenia s tretím krokom uvoľnenia zo služby.
Možnos využíva súkromné automobily na služobné účely bude podporená zvýšeným limitom mesačných kilometrov. Vzhľadom na radikálne znížený počet lesných obvodov bude využitie áut racionálnejšie. Úroky pri nákupe súkromných áut využívaných na služobné účely bude hradi podnik.
Medzi žiaduce vybavenie lesníka patrí služobný byt v horárni. Výrazne podporím túto formu bývania lesného personálu systémom stimulov. Predaj horární vhodných na služobné ubytovanie personálu je a priori vylúčený.
Ôsmy krok – odpredaj prebytočného majetku
Dám vypracova a trvalo vies zoznam nehnuteľného nelesného majetku podniku, ktorý bude členený takto:
a/ Nehnuteľnos je na podnikovom zozname historického lesníckeho dedičstva a nemožno ju v žiadnom prípade odpreda.
b/ Nehnuteľnos je potrebná pre výkon riadneho lesného hospodárenia a možno ju odpreda len výnimočne, a to za podmienky, že podnik súčasne získa trhovo a lesohospodársky rovnocenný, alebo hodnotnejší nehnuteľný majetok.
c/ Nehnuteľnos možno preda ako prebytočnú.
Dôležitá poznámka: Objekty, ktoré sú obklopené lesnými pozemkami vo vlastníctve štátu a v užívaní podniku sú a priori nepredajné.
Deviaty krok – pohyb dreva
Budem vyžadova jednoznačnú identifikáciu každého vyrobeného sortimentu podľa kusov.
Mesačná evidencia rozsahu vyznačenej ažby (pribudlo vyznačením / ubudlo ažbou) podľa JPRL a drevín (podľa JOK) a akostných tried (odhadom, nie podľa sortimentačných tabuliek). Priebežná vedomos o potenciálnych ažbových možnostiach podniku v ponuke dreva, bude ma význam vo vzahu ku krátkodobým obchodom s drevom, ktorým budeme reagova na prípadný mimoriadny nekontrahovaný dopyt za mimoriadne ceny.
On-line denná evidencia zásob podľa drevín a akostných tried na OM a ES, ako podklad pre riadenie výroby.
Desiaty krok – organizačné usporiadanie podniku
Súčasné organizačné usporiadanie LSR je v rozpore so zásadami moderného riadenia. Súčasná rýchlos, dostupnos a nízkonákladovos elektronickej výmeny informácií:
* potláča význam konkrétnej lokalizácie riadiacich centier.
* vedie k zníženiu počtu riadiacich centier.
Tieto fakty nadobúdajú pri územne najväčšom podniku na Slovensku, ktorým LESY SR jednoznačne sú, osobitný význam.
Z uvedených dvoch faktov odvodzujem strategickú nevyhnutnos zlučova výrobné jednotky podniku. Tú vykonám takto:
Lesné obvody
Súčasný počet (vyše 1000) sa zníži zhruba na polovicu. Tým nedôjde k oslabeniu personálu na základnom stupni riadenia, pretože každý približne zdvojený nový lesný obvod bude obsadený systémom 1+1, t.j. jeden lesník a jeden pomocník lesníka, resp. na ažších obvodoch systémom 1 + 2. Keďže systém 1+0 sa uplatňova nebude, dôjde oproti súčasnosti k zvýšeniu početnosti personálu na tomto riadiacom stupni, čo je pre kvalitnú prácu, kde budem vyžadova od lesníkov vysoké nasadenie, nevyhnutné.
Zdôvodnenie: Súčasný archaický atomizovaný spôsob vytvárania LO je nevýhodný, lebo na malom obvode s jedným lesníkom:
a/ Nie je možná efektívna ochranná služba (jeden človek potrebuje dovolenky, víkendy, nemocenské... ), a preto je obvod často bez dozoru. Dvaja pridelenci na jednom obvode si dokážu ľahšie rozdeli čas a navzájom sa zastúpi. Lesník predsa nemôže pracova systémom pondelok – piatok, od 7,00 h do 16,00 h, čo je dnes takmer pravidlo, ale - veľmi zlé.
b/ Vyznačovanie ažby, ako jedna z najdôležitejších lesníckych povinností (povedal by som skôr – jedno z najdôležitejších lesníckych práv!), ktorá sa vykonáva v podstate celoročne, nie je možné efektívne vykonáva sólo, treba vždy minimálne dvoch.
c/ Práca pri výdaji drevnej hmoty viaže sólo lesníka príliš často na OM a neumožňuje mu prácu na iných úsekoch obvodu, čo však operatíva veľmi často vyžaduje, z toho vyplýva nepružnos riadenia (veci sa odkladajú „na zajtra“).
Rovnako to platí o využívaní podpornej techniky pri údržbách, dodávkach materiálu..., kde dochádza vďaka neprehľadnému rozdeleniu riadeného územia na tisícku obvodov k veľkým stratám.
Jednoducho: 500 obvodov, na ktorých mám 500 lesníkov a 600 ich pomocníkov je možné riadi s oveľa väčším prehľadom, ako 1000 „sólistov“.
d/ Technické pomôcky, najmä autá a notebooky možno oveľa efektívnejšie využi na menšom počte väčších obvodov. V prípade áut je obojstranne výhodnejšie poskytnú na jeden veľký lesný obvod mesačne 1000 km ako na dva malé susedné po 700 km.
e/ Keďže naozaj musíme lesu lepšie rozumie, odborná polemika o spôsobe pracovných postupov bude intenzívnejšia medzi personálom, ktorý rieši konkrétne veci na svojom obvode, ako polemika medzi dvomi samostatnými lesníkmi.
f/ Buďme úprimní – 1000 kvalitných lesníkov nemáme a tak skoro ma ani nebudeme. Nájs 500 je oveľa reálnejšie. Takýmto rozvrstvením personálnej kvality na LO dosiahnem prirodzeným spôsobom zvýšenie kvality práce. Pomocní lesníci budú priamo podriadení lesníkovi!
g/ Oveľa lepšie využitie personálu. Život dokázal, že správca nedokáže efektívne reagova na potrebu operatívneho presunu ľudí z málo pracovne vyažených obvodov na vyažené. Tu to odpadá a v prípade extrémnych udalostí sa stále dá personálny presun realizova, pričom aj v prípade presunu pomocníka ostáva „slabý“ obvod obsadený.
Poznámka: ¼penie na malých sólo obvodoch je psychologicky pochopiteľné, lebo početnos takýchto obvodov generuje subjektívne pocity istej voľnosti, ktorá však je v rozpore s potrebou ma územie výrobne, ochranne a riadiaco pod kontrolou. Vedúci správy s pomocou techniky účinnejšie uriadi územie s piatymi obvodmi, na ktorých má štyroch lesníkov s piatymi pomocníkmi, ako desa obvodov s desiatymi sólo lesníkmi. Veľmi rád si vypočujem argumenty správcov, ktorí to vidia inak.
Lesné správy
Ich počet klesne o cca o 40, t.j na každom závode o jednu až dve. Pred dvomi rokmi sme vytváraním nových lesných správ vytvorili organizačný nepodarok so závažným dopadom na ekonomiku – nové budovy, nové funkcie, nové autá a zároveň viac vyšších funkcií, viac budov, viac áut... To, že to prevádzka privítala je ľudsky pochopiteľné, no odborne smutné... Z pohľadu podniku to bol krok spä. Je to zároveň dôkaz toho, že riadiace centrum nesmie vždy len počúva „hlasy zdola“. Pamätám si zo svojej riadiacej praxe veľa momentov, keď som mal proti sebe prevádzku, no čas mi dal za pravdu. Vytvorím pracovnú atmosféru, ktorá bude generova potrebu pozrie na svoju prácu odosobnene, v záujme celku.
Najmä riaditelia závodov a správcovia musia by schopní potlači subjektívne pohľady. Môžu a musia by mojimi oponentmi pri hľadaní najlepších riešení, no musia kona vo vedomí, že hráme na spoločnú bránu a nie proti sebe! Ide o veľmi dôležitý priestor aj pre internú komunikáciu.
Lesné závody
Namiesto 26 závodov vznikne 10. Pôjde o regionálne centrá riadenia lesnej výroby s výrazne vyššou mierou riadiacej a ekonomickej samostatnosti, ako doteraz. Základným nástrojom bude výpočet rentových pomerov, ako podklad pre určenie hospodárskeho výsledku závodu. Uplatníme systém bonifikácií pri jeho vylepšovaní a postihov pri jeho nenaplnení. Dôraz na využívanie elektroniky pri riadení lesných správ, čo napríklad umožní zvoláva správcov na pracovné porady nie častejšie ako raz za štvrrok. Operatívne videokonferencie správcov (ale aj riaditeľov) prinesú výraznú úsporu času a peňazí.
Pracovníci závodu vďaka koncentrácii ľudských a technických prostriedkov budú rieši atypické úlohy v teréne efektívnejšie ako doteraz. Bude samozrejmosou, že pri inšpekčnej ceste po závode pôjde často o 2-3 dňovú služobnú cestu s potrebou prespáva na intervenčných izbách. (Kto chce by pravidelne o tretej poobede doma, nech naozaj nejde za lesníka!). Tak sa paradoxne oveľa lepšie využije čas a vyrieši sa viacej záležitostí. Rámcový spôsob zlúčenia OZ uvádzam v Prílohe 1.
S krokom súvisí:
Zmena názvov organizačných jednotiek, a to takto:
Súčasný názov Nový názov
Generálne riaditeľstvo Generálne riaditeľstvo
Odštepný závod Riaditeľstvo štátnych lesov
Lesná správa Správa štátnych lesov
Lesný obvod Obvod štátnych lesov
Zmenou názvov sa:
1. zvýrazní podstata štátneho vlastníctva spravovaných lesov
2. dosiahne názvoslovná jednota na všetkých stupňoch riadenia
3. odstránia názvy s nenáležitým zafarbením (OZ pôsobí priemyselne, v rozpore s hlavným lesníckym poslaním)
4. uplatní historická kontinuita (riaditeľstvá štátnych lesov sme tu už mali)
Jedenásty krok - zníženie počtu zamestnancov
Podnik má viac ľudí ako potrebuje. To generuje ich nízku výkonnos a nízke platy. Z hľadiska pracovnej sociológie je známe, že ak tam, kde stačí jeden človek dáme dvoch, tak títo obsadia pracovné pozície nie na 50 %, ale na 45%. Sú nevyužití, nezaplatení, nevýkonní. Potrebujeme menej, no podstatne viac výkonných a postupne aj oveľa lepšie zaplatených zamestnancov. Zmeny treba vykona aj z hľadiska presunov počtov zamestnancov na jednotlivých úrovniach riadenia, pričom základná bilancia je nasledovná:
Úroveň riadenia * Súčasný stav personálu * Cieľový stav personálu * Rozdiel
Lesné obvody 1005 1080 +75
Lesné správy 330 230 -100
Odštepné závody 580 450 -130
Gen. riaditeľstvo 130 110 -20
Spolu 2045 1870 -175
Dvanásty krok: Nové postavenie lesov a lesníctva v Európe
Podnik, ktorý je vlajkovou loďou slovenského lesníctva sa musí vedie orientova aj v lesníckej budúcnosti. Už v tej najbližšej nachádzame významnú otázku: Čo bude podstatou práce lesníka? Dnes stále ešte hovoríme o produkčných funkciách lesa, majúc na mysli drevo a o funkciách mimoprodukčných, pod ktorými rozumieme „výrobu“ vôd, kyslíka, ochranu pôdy... Takéto delenie je nesprávne, no má svoju ekonomickú logiku, lebo spoločnos oceňuje lesnícku prácu ešte stále takmer výlučne len prostredníctvom produkcie dreva. Dozrieva však čas, aby sa to zmenilo. Ide o strategickú zmenu prístupu spoločnosti k lesom, ktorá musí prejs od slovných deklarácií k reálnej podpore globálnej produkcie lesa a lesníctva, ktoré takúto produkciu zabezpečuje. Takúto zmenu však nedokážeme sami presadi. Potrebujeme k tomu účinnú spoluprácu všetkých lesníkov Európy, pričom v prvom kroku bude užitočné na takejto báze zjednoti podniky štátnych lesov strednej Európy. Tie reprezentujú najlepšie tradície európskeho lesníctva.
LESY SR budú iniciova stálu lesnícku konferenciu, do ktorej pozveme svojich susedov: Česko, Poľsko, Ukrajinu, Maďarsko a Rakúsko. Cieľom iniciatívy bude vytvori „slovenskú deklaráciu“ - efektívny tlak na predstaviteľov vlastných štátov, ako aj najvyšších predstaviteľov Európskej únie a OSN-FAO, ktorí si musia postupne osvoji inú filozofiu správy lesov. Tá je založená na tom, že čoraz intenzívnejšie užívanie našej Zeme smeruje k reálnemu oceňovaniu mimoprodukčných funkcií lesov a tým aj k znižovaniu podielu produkcie dreva na ekonomickej výkonnosti lesov. Pôjde o dlhodobý proces, ale na jeho konci bude potvrdenie toho, že produkcia lesa má veľa podôb, pričom tá drevná je najmenej dôležitá. Lesy budú zväčšova nielen svoj význam pri správe krajiny, ale aj svoje nároky na financie, a to bez toho, aby bolo možné hovori o ich neefektívnosti. Funkcie lesa budú stále dôležitejšie, no ich udržanie stále prácnejšie a drahšie. A význam práce lesníka stále väčší.
Stredoeurópsky kongres štátnych lesov LESY PRE ŽIVOT sa uskutoční v Topoľčiankach v predvečer Dňa stromu 2011 a vyvrcholí podpísaním spoločnej deklarácie na tomto podujatí. Podnik bude iniciátorom pokusu o zásadnú zmenu nielen nazerania Európy na svoje lesy, ale aj ich financovania.
S krokom súvisí:
Iniciatíva prezidenta Ivana Gašparoviča vo veci zriadenia samostatného ministerstva lesov, vôd a životného prostredia, ktorú som osobne podporil, je síce dnes politicky nepriechodná, no možno ju označi za prezieravé štátnické gesto, pretože vyjadruje skutočnú produkčnú pozíciu lesov. Je to len otázka času, kedy budú lesy práve takto správne spoločensky zaradené.
Trinásty krok – kontrola
Kontrola sa správala tak, ako chceli mocní, a preto často krát nevidela a nekonala. Kontrola sa musí sta opä štandardným nástrojom riadenia. Úlohou kontrol nebude bazírovanie na neúmyselných a nepodstatných odchýlkach, ktoré v lesníctve budú vždy prirodzene vznika, a to nielen pri meraní výmer plôch, objemov dreva a zatrieďovaní sortimentov, ale aj v oblasti posudzovania intenzity, zmyslu a kvality lesníckych zásahov. O to vážnejšie budú dopady kontroly pri odchýlkach, ktoré budú kvalifikované ako nedbalostné alebo úmyselné.
Osobitnú pozornos budem venova tomu, aby sa pri výbere dodávateľov prác uplatňovali predovšetkým cenové súaže a aby vysúažené ceny boli cenami konečnými. Ceny, ktoré budú výsledkom priameho zadania budú často spätne preverované.
Súčasou zmlúv s obchodnými partnermi bude právo určova množstvo a zatrieďova akos dreva na sklade dodávateľa a tieto parametre kedykoľvek na ceste na sklad odberateľa prekontrolova. V prípade zatrieďovania sortimentov na lesných obvodoch bude lesný personál trvalo trénovaný na zručnosti v zatrieďovaní akostných tried.
V prípade, ak sa zatrieďovanie bude vykonáva na sklade odberateľa, budeme ma vždy zmluvne zaručené právo nielen akúkoľvek obchodnú dávku prekontrolova, ale v prípade štatisticky významných rozdielov aj účinne kvantitatívne a kvalitatívne fakturačné parametre dodaného dreva opravova.
S krokom súvisí:
Na webovej stránke podniku bude kapitola Verejnos pre lesy, kde bude možné písa akékoľvek postrehy, návrhy a pripomienky k práci podniku a jeho zamestnancov. Stránka bude neupravovaná s výnimkou odstránenia vulgarizmov a osobných urážok. Podnety sa budú aktívne využíva k zlepšeniu práce podniku, primerane k ich významnosti.
Mesačne bude vykonávaný pomocou softvéru náhodný výber JPRL k povinnej kontrole.
Štrnásty krok – práca s verejnosou
Lesná pedagogika, Lesnícke náučné chodníky, Deň stromu, Významné lesnícke miesta, Stromy poznania, Lesnícke dni, Lesné informačné kancelárie, Lesnícky skanzen... Budeme v tom pokračova. Aktivity zastreší Lesnícke a drevárske múzeum s dvomi sekciami – lesnícke múzejníctvo a lesnícky marketing.
S krokom súvisí:
V Lesníckom skanzene postavíme Európsku lesnú školu, ktorej ideu sme už pred časom predstavili a základný kameň odhalili. Využijeme k tomu európske podporné fondy. Zariadenie tohto typu prispeje k budúcemu novému nazeraniu spoločnosti na les a lesníctvo a výrazne podporí naše spoločenské ciele.
Pätnásty krok - povodne
Povodne sa prejavujú na spodných úsekoch povodí, no vznikajú na horných. Na túto skutočnos spoločnos trestuhodne zanevrela. Lesníctvo ponúka pre čo najdlhšie zadržiavanie vôd – čo je alfa a omega systémového riešenia - dva dôležité príspevky:
1. Výberkové hospodárenie zlepší kompaktnos povrchu lesných pozemkov, ktoré tvoria 43% územia Slovenska.
2. Na hradenie bystrín išli kedysi milióny, dnes takmer nič. Treba obnovi údržbu existujúcich HB a pristúpi k intenzívnemu budovaniu (a následne k ich udržiavaniu) prehrádzok, a to na prírode blízkych princípoch.
LESY SR, š.p., prispejú k trvalému zvyšovaniu protipovodňového potenciálu krajiny, pričom príspevok č. 1 bude vykonávaný vo vlastnej réžii, príspevok č. 2 na základe štátnej objednávky.
Šestnásty krok – lesnícka etika a noblesa
Lesníci sa správajú na verejnosti, v službe i mimo nej vždy dôstojne. Prejavy hrubosti, vulgárnos, vysedávanie pri alkohole sú nezlučiteľné s postavením lesníka. Dodržiavanie etického kódexu podniku je samozrejmosou. To nám zabezpečí základný rešpekt. Navyše sa musíme vedie správa vždy a všade s lesníckou noblesou – pozornosou, ústretovosou, ochotou a obetavosou, čo nám postupne zaistí prirodzené spoločenské uznanie.
V tomto smere nebudem, samozrejme vydáva žiadne smernice. Okrem jednej – vedúci pracovník musí by aj tu príkladom.
Sedemnásty krok – odmeňovanie
Napísa do tohto materiálu, že platy musia stúpnu by bol populizmus, aj keď je to samozrejme pravda. V prípade mladých slušných výkonných lesníkov dosahujeme nedôstojné platové parametre. Náprava vyžaduje istý čas, no niečo možno urobi hneď – zvýši tlak na diferenciáciu odmeňovania. Je nemysliteľné, aby rozdielne výkonní ľudia mali takmer rovnaký plat. Pružná diferenciácia platov bude permanentnou previerkou riadiacich schopností riaditeľov a správcov.
Osemnásty krok – bezpečnos a poriadok v lese
Je neprípustné, aby sa nám po lese preháňali pytliaci, nepovolené autá, štvorkolky, snežné skútre... Máme veľa chorých skúseností, keď tí čo chceli veci účinne rieši, museli napokon „nevidie“. Riešenie je jednoduché – svojou funkčnou autoritou podporím všetkých a všetko, čo bude vies k prejavom lesníckej statočnosti a odvahy, k poriadku v lese a k rešpektu jeho návštevníkov pred lesníckou profesiou. Práve takáto podpora z veliteľského mostíka podniku doteraz neprichádzala. Nepripustím, aby personál, ktorý si bude kona svoje povinnosti, bol vystavený do role outsidera a v prípade problémov mu bude a priori poskytnutá všestranná pomoc a podpora, vrátane právnej.
Devätnásty krok – spolupráca so životným prostredím, tretím sektorom a verejnosou.
Podnik si vypočuje názory všetkých, ktorí majú záujem o les. Rozhodova sa však vždy budeme len s ohľadom na les. Nárek za jedným vyrúbaným stromom, ak ide o prežitie stoviek hektárov lesa je bezohľadnosou voči lesnej krajine. Voči krajine, ktorá sa zachovala práve vďaka lesníkom. Avšak na upozornenia o tom, že niečo niekde robíme zle, vždy účinne zareagujeme a ak bude začo, tak aj verejne poďakujeme.
Dvadsiaty krok – peniaze
Dokáže podnik riadnym hospodárením v lese trvalo produkova dostatok zdrojov na krytie tohto hospodárenia? Dokáže, pretože:
* Ostatne v ňom pracova menej, no výkonnejších ľudí (to síce prostriedky priamo neušetrí, pretože platy stúpnu, no ľudská kvalita bude generova všestranné úspory).
* V dôsledku reorganizácie výrazne znížime réžiu (hlavný zdroj zníženia nákladov).
* Korektným obchodom s drevom výrazne zvýšime tržby (hlavný zdroj nárastu tržieb).
Zdôrazňujem – ide o krytie riadneho hospodárenia v lese z vlastných zdrojov. Z týchto zdrojov však nedokážeme zabezpeči správu 19 700 km drobných vodných tokov, budovanie a údržbu hradenia bystrín, výstavbu lesných ciest a hospodárenie na neodovzdaných neštátnych lesných pozemkoch... Tieto činnosti musia by hradené z verejných zdrojov, vrátane európskych podporných fondov.
Dvadsiaty prvý krok – hľadanie systému
Keďže aj v budúcnosti môže dôjs k zneužitiu podniku záujmovými skupinami, je potrebné túto potenciálnu hrozbu systémovo vylúči, resp. minimalizova. K tomu je potrebné prija osobitný zákon o štátnom podniku LESY SR s osobitným dôrazom na vytváranie a fungovanie orgánov podniku. Tézy takéhoto zákona zostavila za pomoci lesníckych a právnych expertov pracovná skupina ¼udia pre lesy, ktorej som členom. Tézy som komplexne publikoval v knihe Nežná zelená (Nadácia otvorenej spoločnosti, 2010, príloha 4, str. 131 - 137).
Podnik bude iniciova vznik zákona o štátnom podniku LESY Slovenskej republiky.
Epilóg
Tento materiál som nazval (Moje) kroky pre LESY Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica. Zátvorka je tam uvedená zámerne. Chcem tým deklarova, že nie je dôležité, kto konkrétne tieto kroky uskutoční. Dôležité je, aby sa uskutočnili. Ponúkam k tomu svoju vôľu a presvedčenie. Bude mi potešením stretnú sa s inými riešeniami a v čestnej súaži hľada to najlepšie.
Svoje kroky ponúkam podniku, ktorý má dnes historickú šancu k potrebnej obrode, verejne a úprimne. Nepochybujem, že ich realizácia umožní odpoveda na zásadnú otázku, ktorú som nastolil v úvode tohto materiálu celkom jednoznačne: Môže a bude.
Lesu zdar!
Ján Mičovský
Humenné, 16. september 2010
Príloha 1
Zlúčenie súčasných 26 odštepných závodov do desiatich novovytvorených Riaditeľstiev štátnych lesov (hrubo vytlačeným možné sídlo):
a/ Bardejov, Vranov a Sobrance
b/ Košice a Prešov
c/ Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota
d/ Kriváň, Krupina a Levice (Zvolen)
e/ Beňuš, Čierny Balog a Slovenská ¼upča
f/ Žarnovica, Topoľčianky a Prievidza
g/ Palárikovo, Smolenice a Šaštín (Bratislava)
h/ Prievidza, Trenčín a Považská Bystrica
i/ Žilina a Čadca
j/ Liptovský Hrádok a Námestovo
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
