Kompromis medzi lesníkmi a ochranármi? Vedci dúfajú, že k nemu prispejú výsledky výskumu na kalamitných plochách vo Vysokých Tatrách

V tlačovej správe uvádza, že podujatie, ktoré zorganizovali Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene a Štátne lesy TANAP-u, bolo príležitosťou aj pre stretnutie riešiteľov tzv. pokalamitného výskumu. Práve tento rok si totiž Vysoké Tatry pripomínajú 15. výročie vetrovej kalamity. Tá dala šancu vedeckým tímom nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia sledovať zmeny na plochách zasiahnutých vetrom, neskôr požiarom či lykožrútom a tiež porovnávať rôzne typy manažmentových opatrení v jednotlivých lokalitách. Na výskumných úlohách pracovali desiatky vedcov z rôznych inštitúcií, výsledky publikovali vo viacerých zborníkoch i odborných časopisoch.

Okrem iného na vybraných plochách sledovali napríklad aj uhlíkovú bilanciu ako univerzálny indikátor stavu celého ekosystému prostredníctvom na Slovensku unikátnej metódy eddy kovariancie. Zariadenie na vysokofrekvenčné meranie koncentrácie oxidu uhličitého vybudovali Štátne lesy TANAP-u len pred dvoma rokmi. „Pomocou tejto metódy sledujeme veľmi malé zmeny koncentrácie nad poškodenými lesnými porastami. Spracovaná kalamitná plocha v tomto roku bola výrazným úložiskom uhlíka, čo je dobrá správa pre lesníkov, lebo potvrdzuje také nastavenie starostlivosti o lesy, ktoré znižuje riziko klimatickej zmeny. Na nespracovanej kalamitnej ploche sme síce zistili podobnú intenzitu príjmu uhlíka vegetáciou, ale výrazne vyšší výdaj v dôsledku začínajúceho rozkladu dreva, ktoré tam bolo ponechané po kalamite z roku 2004. Ako dlho bude tento stav trvať a aká bude jeho ročná dynamika, tak to bude predmetom ďalšieho výskumu, ktorý má ambíciu prispieť k racionálnemu manažmentu horských lesov v podmienkach klimatickej zmeny,“ hovorí Peter Fleischer z Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Výskum ukázal napríklad aj to, že v nespracovanom kalamitnom dreve sa vďaka vyššej teplote môže vyvinúť o jednu generáciu lykožrútov viac ako v stojacom lese, čo do značnej miery vysvetľuje, prečo sa v nespracovanej kalamite môže chrobák tak enormne rozmnožiť. Vývoj podkôrnikovej kalamity od roku 2005 odborníci monitorujú metódou vyhotovovania orotofotomáp z leteckých snímok. S presnosťou na jeden napadnutý strom sú vyhodnocované mapy šírenia podkôrnikovej kalamity a hlavne nový prírastok vďaka systému GIS. Rovnako bola podrobne zmapovaná aj vetrová kalamita z roku 2004 a následné – či už vetrové alebo podkôrnikové – kalamity a taktiež i plochy po spracovaní tzv. náhodných ťažieb, požiaroch a tiež vodná či pôdna erózia. V rámci integrovaných metód ochrany lesa sa realizuje výskum ekologických spôsobov kontroly podkôrnikov.  

Vietor, oheň a následne podkôrny hmyz vytvorili neopakovateľné podmienky aj pre vedecký výskum sukcesie vegetácie. Výsledky výskumu ukázali rôzne sukcesné trajektórie vegetácie na plochách po prirodzenej disturbanici a rôzneho manažmentu, minimálny dopad spôsobu spracovania kalamity na štruktúru a zloženie pôdnych nematód a pôdne vlastnosti. Taktiež na zmeny svetlostných pomerov v dôsledku podkôrnikovej kalamity reagovali chránené druhy znížením počtu druhov i zánikom zriedkavých populácií. Vo väčšej miere sa začali uplatňovať humideštruktívne druhy. „Pre lepšie pochopenie vzájomných vzťahov spracovania či nespracovania je potrebné ďalšie štúdium, ktoré nám pomôže nájsť odpovede na to, či stav, ktorý na plochách vznikol, je zárukou budúcej stability porastov,“ konštatuje vedúca výskumnej stanice, botanička Zuzana Homolová.

Odborníci z výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u si na mušku vzali aj drobné zemné cicavce, ktoré veľmi rýchlo reagujú na akúkoľvek náhlu zmenu svojho prostredia. „Keďže s postupom zmien vegetácie sa vzájomne mení dostupná potrava a úkryty pre živočíchy, dochádza následne aj k zmenám živočíšnych populácií. Sukcesné zmeny boli v  skúmaných spoločenstvách najväčšie v počiatočných fázach vývojového časového radu. Neskôr sa ich tempo znížilo a rozdiely v druhovej pestrosti drobných cicavcov na plochách po kalamite sa začali vyrovnávať,“ sumarizuje výsledky zoologička Gabriela Chovancová.

Odborníci veria, že výsledky výskumu poslúžia lesníkom a ochranárom pri hľadaní kompromisu pri navrhovaní opatrení týkajúcich sa starostlivosti o kalamitné územie podľa typu disturbancie či cieľa ochrany.

Podujatie podporila Agentúra pre vedu a výskum v rámci projektu Uhlíková bilancia diferencovane manažovaných lesných ekosystémov TANAP-u po prírodných disturbanciách (TatraCarbo, 2018 – 2022).