Komentár: Skutočná pravda o zodpovednosti za škody spôsobené raticovou zverou v poľnohospodárstve

Náklady sú však často nejasné, pretože údaje o škodách na plodinách súvisiacich s voľne žijúcou zverou sú nedostupné alebo obmedzené v dôsledku chýbajúcich monitorovacích programov. Riziko poškodenia úrody teda môže farmárom brániť vo výbere najziskovejšej plodiny a vo výrobe zmesi objemového krmiva (napr. siláže) a obilnín, ktoré sú potrebné na chov dobytka. So zvyšujúcim sa počtom a rozšírením raticovej zveri rastie potreba porozumieť príčinám škôd, ktoré spôsobujú na poľnohospodárskej pôde.

V súčasnosti sa za dôležitý a bohužiaľ jediný faktor pri určovaní intenzity a distribúcie poškodenia plodín považuje hustota raticovej zveri (cesta d na obrázku). No nie je to tak jednoznačné, pretože reakcie správania raticovej zveri často vedú k ďalšiemu poškodeniu, nezávislému na hustote zveri, alebo môže dôjsť k zmene stupňa závislosti na hustote. Preto je dôležité zahrnúť faktory, ktoré môžu ovplyvniť správanie raticovej zveri a potenciálne pôsobiť ako nepriame hnacie sily škôd na úrode pri snahe o zmiernenie škôd.

Dostupnosť a kvalita krmovín v celej krajine, označovaná ako potravinová krajina, sú dôležitými hnacími silami správania pri hľadaní potravy. Ovplyvňujú výber biotopov raticovou zverou a využitie priestoru naprieč priestorovými a časovými mierkami, ako aj ovplyvňovaním hustôt a stanovením nosnej kapacity.

Dostupnosť krmiva má významný vplyv na to, ako raticová zver ovplyvňuje využívanie pôdy človekom, s nižšími úrovňami poškodenia v oblastiach s vysokou dostupnosťou prirodzeného krmiva. Vplyv potravnej oblasti na zmeny v poškodení úrody v rámci krajiny teda môže byť:

• priamy – (nezávislá od hustoty) potravná oblasť ovplyvňuje správanie pri hľadaní potravy riadením raticovej zveri priestorovo-časového využívania krajiny vrátane polí s plodinami (cesta c1 na obrázku)

• nepriamy – cez potravu ovplyvňujúcu hustotu kopytníkov (v závislosti od hustoty; dráha b1 + d na obrázku).

Pojem krajina strachu sa používa, keď korisť reaguje na priestorové variácie v riziku predácie, napríklad úpravou svojho výberu miesta na hľadanie potravy. Praktiky vyvolávajúce strach na zmiernenie škôd na úrode, ako je lov a plašenie, teda môžu viesť k variáciám v priestorovom a časovom využívaní zveri v rámci krajiny, pretože to ovplyvňuje ich vnímanie rizika predácie.

Krajina strachu, podobne ako potravinová krajina, bude mať priamy (nezávislá od hustoty; cesta c2 na obrázku) aj nepriamy vplyv (cesta b2 + d na obrázku) na poškodenie plodín.

Potravinová krajina a krajina strachu sú pod neustálym vplyvom rôznych ľudských riadiacich postupov a záujmov. Rozmanité a niekedy protichodné ľudské záujmy určujú tolerovanú populačnú hustotu voľne žijúcej zveri. Ľudské ciele a stratégie manažmentu tak priamo ovplyvňujú dostupnosť krmovín, ako aj kvalitu krmovín na poľnohospodárskych poliach a v okolitej krajine (cesta a1 na obrázku). Podobne môžu vlastníci pôdy úmyselne alebo neúmyselne formovať krajinu strachu v závislosti od svojich cieľov a stratégií riadenia.

Poľnohospodári, ktorí sa zameriavajú na vysoké výnosy plodín, často vykonávajú rôzne opatrenia na zníženie negatívneho vplyvu voľne žijúcich živočíchov zvýšením tlaku lovu alebo použitím praktík plašenie na zníženie škôd na poliach. Preto praktiky farmárov priamo ovplyvňujú krajinu strachu v závislosti od ich cieľov riadenia (cesta a2 na obrázku).

Jednoduché rozhodnutie, akým je výber plodín, môže výrazne ovplyvniť vplyv raticovej zveri na poľnohospodárstvo a žiadne z iných opatrení v oblasti potravín a krajiny strachu sa ani nepriblíži k takémuto priamemu účinku.

Viem, že sa to farmárom nebude páčiť, ale mnohé štúdie poukazujú na to, že vplyv hustoty raticovej zveri býva zatienený inými faktormi v okolitej krajine, pričom účinky vlastností potravnej krajiny (typu plodiny) vykazujú silnejší vplyv na poškodenie plodín ako hustota kopytníkov.

Strategickým poskytovaním atraktívneho krmiva na špecifických miestach a vyhradením týchto oblastí na pasenie raticovej zveri je možné ovplyvniť vzory škôd v krajine odklonením zveri z oblastí, kde je ich vplyv nežiaduci. Je však dôležité vziať do úvahy, že intenzita využívania zveri bude pravdepodobne vyššia v tesnej blízkosti takýchto obetných oblastí, čo môže mať za následok zvýšený vplyv v takýchto blízkych oblastiach.

S ohľadom na vyššie uvedené informácie môžeme povedať, že poškodenie plodín raticovou zverou je súčasťou komplexnej siete viacerých ovplyvňujúcich faktorov s nepriamymi a priamymi vzťahmi na niekoľkých priestorových úrovniach. Vyriešením tohto zložitého systému pomocou nového interdisciplinárneho prístupu a začlenením ekologických hybných síl, ako aj ľudských praktík, je možné, že v závislosti od toho, ako ľudia spravujú svoju pôdu, budú priamo ovplyvňovať krajinu, v ktorej sa zver pohybuje, a to úpravou potravného prostredia a krajiny strachu, čo následne ovplyvní hustotu raticovej zveri v oblasti a jej vplyv na krajinu. Okrem toho typ plodiny je najsilnejším faktorom poškodenia plodín.

Z toho vyplýva, že poľnohospodári môžu samy ovplyvňovať úroveň škôd prispôsobením výberu plodiny.

Na druhej strane aj keď existuje veľa situácií, keď raticová zver spôsobuje náklady na ľudské ekonomické aktíva a záujmy, existuje aj veľa konfliktov medzi zainteresovanými stranami o spôsobe, akým by sa mala raticová zver manažovať (viď snahu prehodiť všetko na poľovníkov).

Hoci je ekonomické oceňovanie prostredníctvom ekosystémových služieb populárnym prístupom na riešenie takýchto problémov, je pravdepodobné, že zlyhá v súvislosti s manažmentom voľne žijúcej zveri. Je to preto, že mnohé z nákladov a prínosov sú nehmotného charakteru a neprispievajú k ekonomickému ohodnoteniu.

Okrem toho distribúcie nákladov a prínosov spadajú do značne odlišných priestorových mier a v rámci rôznych hodnotových domén. Ako príklad sú problémy týkajúce sa vplyvu kolízií zveri a vozidiel. Výhody vysokej hustoty kopytníkov dopadajú na miestnych poľovníkov a vlastníkov pôdy, zatiaľ čo náklady na nehody a zmierňujúce opatrenia sa nesú v širšom spoločenskom meradle.

Decentralizovaný a delegovaný prístup mohol v minulosti fungovať na prijateľnej úrovni a uľahčil rast populácie raticovej zveri, ktorých výsledky vidíme dnes. Existuje však veľa náznakov, že na zvládnutie výziev budúcnosti budú potrebné zmeny v štruktúre riadenia.

Motory zmien sú rôzne, ale zahŕňajú nasledujúce:

• Zmena tlaku človeka na krajinu prostredníctvom rozvoja infraštruktúry (doprava, rekreácia, výroba obnoviteľnej energie).

• Globálne zmeny vrátane zmeny klímy, opätovného objavenia sa chorôb, o ktorých sa kedysi myslelo, že sú pod kontrolou, a objavenia sa nových chorôb.

• Zvýšená rozmanitosť pohľadov zainteresovaných strán s odlišnými a často protichodnými pohľadmi na manažment voľne žijúcej zveri.

• Zvýšené zameranie sa na nové ideológie, ako sú napríklad práva zvierat a obnova divočiny predstavuje značné výzvy pre konvenčné riadiace štruktúry, ktoré sú sústredené okolo lovu ako jediného cieľa aj nástroja na dosiahnutie iných cieľov ekosystému.

• Návrat veľkých šeliem ako predátorov na raticovú zver.

• Neustále zmeny v poľnohospodárskych a lesníckych postupoch v reakcii na zmenu priorít politiky.  

• Kontroverzné dopady rastúcej hustoty kopytníkov a ich expanzia do mnohých oblastí, najmä urbanizovaných oblastí a oblastí s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, vytvárajú množstvo výziev spojených s úspešnosťou ich ochrany.

• Nové poznatky o pohybových vzorcoch, demografii, ekologických interakciách a chorobných procesoch, ktoré spochybňujú existujúce manažérske paradigmy.

Manažment kopytníkov bol tradične problémom, ktorý sa obmedzoval najmä na sektory poľnohospodárstva a lesníctva. Nové výzvy si vyžadujú spoluprácu s oveľa širším súborom sektorových záujmov. Potreba viacodvetvovej koordinácie nie je potrebná len z dôvodu ochrany voľne žijúcej zveri, ale aj z dôvodu, aby ostatné odvetvia mohli uspieť vo svojich vlastných prioritách.

Preto je potrebné stavať na existujúcich riadiacich štruktúrach, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť, vedecká spoľahlivosť a sociálna legitimita. Integrácia všetkých týchto prvkov je potrebná na zabezpečenie toho, aby sa toto veľmi úspešné spolužitie mohlo naďalej nazývať koexistencia.

Ako sa pozerať na snahu zaviesť do nového zákona o poľovníctve objektívnu zodpovednosť len pre poľovníkov vo svetle vyššie uvedených informácií?

Ing. Ján Krnáč