Komentár: Prieskumy verejnej mienky o národných parkoch a uhol pohľadu

Z prieskumu podľa správy TASR, zverejnenej na portáli Teraz.sk ďalej vyplýva, že takmer 72 percent by privítalo reformu národných parkov, ktorou by prednosť pred ťažbou dreva a výstavbou získali ochrana prírody, vzdelávanie a rekreácia. S reformou súhlasí aj väčšina obyvateľov vidieka. Proti takejto reforme je 22 percent opýtaných.

Občianske združenia LESOKRUHY ešte v septembri tohto roka prezentovalo výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, zrealizovaného telefonicky agentúrou AKO v dňoch 17.8. – 23. augusta 2021 na vzorke 1 000 respondentov, žijúcich v národných parkov alebo v ich bezprostrednej blízkosti. Prieskum zisťoval názory týchto ľudí na plánované legislatívne zmeny ohľadom národných parkov. V národných parkoch a v ich tesnej blízkosti žije vyše 244 000 obyvateľov Slovenska, ktorých sa priamo týka navrhovaná reforma ochrany prírody. Pre názornosť, je to viac ľudí, ako žije v druhom najväčšom meste na Slovensku – v Košiciach.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že na jednej strane títo ľudia vnímajú ako najväčšiu výhodu toho, že žijú alebo pracujú v národných parkoch, resp. v ich bezprostrednej blízkosti prírodné krásy, na strane druhej je pre nich najväčším obmedzením, že sa nemôžu voľne pohybovať po národnom parku a je obmedzované obhospodarovanie ich vlastných pozemkov. Pritom jedno druhé nevylučuje – v prírodných parkoch je možné zachovať prírodné krásy a dosiahnuť aktívnu participáciu miestneho obyvateľstva na ochrane prírody aktívnym manažovaním a využívaním krajiny.

Dialóg správ národných parkov ako odborných organizácií Štátnej ochrany prírody SR s miestnymi komunitami ale nefunguje. Dokazuje to aj výsledok prieskumu, podľa ktorého až 92 percent opýtaných v prieskume odpovedalo, že ochranármi neboli nikdy oslovení. To je mimoriadne vysoké číslo a jednoznačne zlá vizitka pre ochrancov prírody. 

Ďalší výsledok prieskumu verejnej mienky hovorí, že až 45 percent nesúhlasí s prevodom spravovania pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody SR. Naproti tomu svoj súhlas vyjadrilo iba 31 percent opýtaných.

A navyše, ešte väčší počet ľudí, takmer 63 percent opýtaných si myslí, že takáto zmena spravovania národných parkov, po ktorej sa na 50 percentách výmery a do roku 2030 dokonca na 75 percentách výmery už nebude smieť hospodáriť, nezabezpečí dostatok pracovných príležitostí a zlepšenie kvality života na vidieku.

Až 83 percent opýtaných je presvedčených o tom, že pri zaraďovaní daného územia do národného parku by sa malo rozhodovať len so súhlasom vlastníkov a užívateľov pozemkov v tomto území. Už pri vyhlasovaní veľkoplošných chránených území, ako sú národné parky a chránené krajinné oblasti, sa na názor vlastníkov lesných pozemkov nikto nepýtal a boli vyhlásené bez ich súhlasu. 86 percent opýtaných očakáva od správ národných parkov, že bude ich povinnosťou podporovať aj rozvoj sociálnej a ekonomickej situácie obyvateľstva v národných parkoch.

Toľko fakty, názor si urobí každý sám. A aby bol čo najobjektívnejší, stačí sa zamyslieť nad tým, aké výsledky by mal ochranársky prieskum, ak by oslovení respondenti odpovedali na komplexnú otázku: „Súhlasíte s ťažbou dreva v národných parkoch v rámci včasného a dôkladného spracovania vetrovej a lykožrútovej kalamity, pretože v opačnom prípade dochádza k masívnemu odumieraniu zdravých lesných porastov, ktoré tak strácajú svoje produkčné a mimoprodukčné funkcie a dochádza aj k degradácii pôdneho a vodného režimu v chránených územiach?“

Jozef Marko