Komentár: Pasívna ochrana prírody alebo aktívny manažment krajiny? Odpoveďou je agrolesníctvo
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
Celosvetovo ustálená definícia agrolesníctva znie, že predstavuje také systémy hospodárenia na pôde, pri ktorých sa na jednej ploche zámerne kombinuje poľnohospodárska produkcia (rastlinná a/alebo živočíšna) s pestovaním drevín (lesných a/alebo ovocných stromov a/alebo krovín). „Dnes je agrolesníctvo považované za významný inovačný trend a jeden z najvýznamnejších nástrojov na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny v sektore celého európskeho pôdohospodárstva. Agrolesníctvo, ktoré vychádza z tradičnej praxe, má dnes ambíciu stať sa samostatným vedným odborom na úrovni poľnohospodárstva alebo lesníctva,“ povedal pred rokom pre časopis LES & Letokruhy vedúci tímu, ktorý sa zaoberá problematikou agrolesníctva v Lesníckom výskumnom ústave Národného lesníckeho centra vo Zvolene, Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
„Už od roku 2006, kedy sa začal pripravovať Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007-2013 sme poukazovali na možnosti nastavenia a financovania agrolesníckych systémov, ktoré umožnilo nové európske nariadenie z roku 2006 s cieľom rozumne riešiť 500 000 hektárov poľnohospodársky opustenej pôdy z dôvodu kolektivizácie na vidieku - často vo vlastníctve urbárov, spolkov, ktoré boli za socializmu zlikvidované. A ktoré mali v spoločnom vlastníctve, v správe okrem hôr aj množstvo pasienkov - kde spoločne ich predkovia pásli dobytok. A poukazujeme ďalej, prosíme, voláme, navrhujeme... A čo sme na Slovensku za 15 rokov v oblasti využitia potenciálu zarastených poľnohospodárskych pozemkov a možných silvopastorálnych lesoch spravili?,“ kladie na záver svojho zamyslenia pre Lesmedium.sk rečnícku otázku, na ktorú všetci poznáme odpoveď, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Ing. Milan Ovseník.
Ministerstvo životného prostredia aktuálne zverejnilo video na svojej stránke na sociálnej sieti, v ktorom informuje o tom, že zahraničný server Save on Energy zaradil naše národné parky na 3. miesto najkrajších národných parkov Európy. Spomedzi deviatich slovenských národných parkov je najlepšie hodnotená Muránska planina. „Ak by ste čakali slová vďaky z úst ministra miestnym ľuďom, ktorí tu žijú a stáročia sa starajú o toto územie, čakali by ste márne. Bohužiaľ my, ktorí tu žijeme a pracujeme, sme si už zvykli na to, že sme braní ako nejaké nutné zlo, ktoré nerozumie ochrane prírody a chce ju len zničiť. Vo videu znova zazneli slová ministra ako vyzýva aktivistov na podporu vízie 50% bezzásahovosti v národných parkoch, samozrejme bez nejakého ďalšieho prehodnotenia týchto území... Či to vari aktivisti udržujú kosením lúk a hospodárením v lesoch tieto územia tak, že sa mohli zaradiť na popredné priečky hodnotenia národných parkov v Európe?
Po vzhliadnutí a následnom zamyslení nad týmto videom mi napadla jedna vec. Ako je možné, že na prvom mieste v hodnotení slovenských národných parkov sa neumiestnil náš najstarší národný park, Tatranský národný park, na ktorého území sa nachádzajú doliny ako Tichá, Kôprová alebo Javorová, kde je zavedený tvrdý bezzásahový režim. Podľa logiky by to mali byť najkrajšie a najhodnotnejšie územia, aké na Slovensku máme. Ale napodiv sa na prvej priečke umiestnila Muránska planina, kde prevláda aktívny manažment v lesoch, lúky sa pravidelne kosia alebo sú spásané koňmi a celkovo sa o toto územie starajú (budem sa opakovať) už stáročia miestni ľudia. Z toho mi vychádza len jedno, že doterajšie hospodárenie na Muránskej planine nemôže byť zlé, keď sa nám tu podarilo zachovať také druhy, ako je napríklad hlucháň, kuvik vrabčí, výr skalný, orol skalný, rys ostrovid, vlk, medveď, mačka divá a veľké množstvo rastlinných druhov a bezstavovcov,“ reaguje na svojom facebookovom profile lesník z Muránskej planiny Ing. Cyril Bábeľa ml.
Stačí si poskladať tieto informácie a dospieť k riešeniu dilemy, čomu dáme na slovenskom vidieku prednosť: Pasívnej ochrane prírody alebo aktívnemu manažmentu krajiny podporou rozvoja agrolesníctva? V tomto čase sú vytvárané na Slovensku pracovné skupiny pre intervenciu Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na roky 2023 – 2027 a Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na obdobie 2022 - 2030, ktorý bude podkladom pre čerpanie podpôr vrátane Programu rozvoja vidieka 2023 - 2027. A to je príležitosť, ktorá sa tak skoro nebude opakovať.
Jozef Marko
Komentárov
1. Pre agrolesnícke využívanie sú vhodné, okrem zarastených pasienkov, aj mnohé plochy, ktoré dnes zariadené ako les a kde sa s pastvou nepočíta. Pritom hlavne v niektorých typoch dubín by tento spôsob obhospodarovania mohol pomôcť obnoviť ich kedysi vysokú pestrosť. A aj na hornej hranici lesa by to niektorým druhom iste prospelo.
2. Agrolesníctvo nie je alternatíva územiam, kde nemá človek zasahovať. Takto vec nestojí, je to iná liga. Oba typy území majú význam tak pre biodiverzitu ako aj pre rozvoj spoločnosti.
Kto si pozrel to hodnotenie, na ktoré sa v článku odvoláva p. Bábela vie, že to hodnotenie je jednostranné - z pohľadu turizmu. Viem si predstaviť, že keby naše NP dopadli v tomto hodnotení veľmi zle na tento fakt by lesníci iste - a správne - poukazovali.
M.Jasík
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.