Komentár: O výrube, ktorý nemusel byť vnímaný kontroverzne
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Keď lesníci vyrúbali mohutné 120-ročné duby a buky na Devínskej Kobyle pri Bratislave, bránili sa proti spochybneniu ich postupu samosprávou a aktivistami nepochybne legitímnym tvrdením. Reagovali tak, že postupovali iba v súlade s platným programom starostlivosti o les, schváleným orgánmi štátnej ochrany prírody.
Takýmto tvrdením svoj postup žiaľ neobhájili, pretože verejnosť nezaujíma dokument, o ktorom nikdy nepočuli a nerozumejú jeho významu. Na verejnú mienku nezaberie ani rozhodnutie štátneho orgánu, pretože o úradníkoch ľudia vo všeobecnosti vysokú mienku nemajú. Čo by ľudí mohlo a malo zaujímať a čomu by dokázali v prípade proaktívneho komunikovania takéhoto, zdanlivo veľmi kontroverzného výrubu porozumieť, sú odborné argumenty, zrozumiteľne a jednoducho komunikované pre laikov o tom, prečo musí staré a dožívajúce uvoľniť priestor rodiacemu sa a mladému.
Veď ak dokážu akceptovať tento kolobeh života v ľudskom spoločenstve, tak by im nemalo robiť problém prijať jeho vysvetlenie aj v spoločenstve prírody a lesa zvlášť a na základe podobenstva príbehov stromov s príbehmi ľudí. Aj stromy rovnako ako ľudia zostarnú, sú oslabené a teda menej odolné, chorľavejú a chradnú, preto musia uvoľniť miesto zdravým, silným a životaschopným jedincom. Ak by bol takto výrub aktívne komunikovaný, nemusel byť vnímaný verejnosťou kontroverzne.
Ukazuje sa, že s verejnosťou nestačí komunikovať úradníckym jazykom. V prípade lesníkov je predpokladom pochopenia ich práce v lese a pre les prispôsobenie lesníckej terminológie všeobecnému poznaniu a vnímaniu širokej verejnosti. Len tak budú ľudia rozumieť a prijímať jazyk lesníkov, ich argumenty a tvrdenia. Sú lesníci, ktorí už pochopili, že to takto má fungovať a z vlastnej iniciatívy, intuitívne a od srdca, sa prihovárajú verejnosti na svojich súkromných facebookových profiloch. Napríklad Ing. Peter Šiška z Mestských lesov Košice a Ing. Eduard Apfel z Mestských lesov Banská Bystrica. Druhý menovaný uverejnil status nazvaný „Prečo lesníci rúbu živé stromy.“ Vyberám z neho vety, ktorým môže porozumieť azda každý. Samozrejme za predpokladu, ak chce porozumieť.
„Výrub stromov má samozrejme svoje pravidlá. V prvom rade sa z lesného porastu vyrúbavajú stromy choré, alebo poškodené. Také ktoré by mohli ohroziť zdravotný stav porastu. Prirovnal by som to k mojim jabloniam a slivkám, kde pravidelne kontrolujem kvalitu plodov a v prípade, že nájdem na plodoch hnilobu ich pozbieram a odstránim, aby choroba nenapadla ostatné plody v korunách stromov. Nasleduje výrub výchovný, ktorým sledujeme odstránenie nekvalitných stromov napríklad krivých, majúcich 2 a viac kmienkov, alebo stromov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú najkvalitnejšie stromy v poraste. Lesníci ich nazývajú cieľovými, také ktoré majú vyprodukovať najkvalitnejšiu drevnú surovinu. Optimálna hrúbka stromov pre piliarsky priemysel je 40 cm a viac, čo dosahujú dreviny v priemere už vo veku 80 – 90 rokov. Tu vidno, že práca lesníka oproti prirodzenému vývoju v pralese skracuje reprodukčný cyklus drevín z 250 - 500 rokov na 90 - 120 rokov a možnú dosiahnuteľnú hrúbku 150 cm na v priemere 50 cm. To znamená, že keď lesníci rúbu živé stromy, nemajú za cieľ poškodenie lesa, ale zabezpečenie čo najväčšieho množstva najkvalitnejšej ekologickej, samo obnoviteľnej suroviny – dreva.“
Jozef Marko