Komentár: O emóciách a ekonomike v kalamite
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Dovoľte mi ešte jeden návrat ku konferencii o ochrane lesa z prelomu januára a februára tohto roka. Emócie, ktoré v nej prejavili diskutujúci lesníci, som už komentoval. Myslím, že sa zhodneme, že do debát skrátka patria, ak sa do nich zapájajú ľudia, ktorým o niečo ide. Ktorí hovoria otvorene a k veci. Teda poďme k veci. K ekonomike v ochrane lesa, likvidovaní kalamity a boji proti podkôrnemu hmyzu. K bodu, v ktorom vášne diskutujúcich lesníkov zhasli rovnako rýchlo ako vzbĺkli.
Na jednej strane štátna správa a lesnícke inštitúcie. Nabádajú lesnícku prevádzku, aby si v lepších časoch ušetrila financie na časy horšie, aké práve teraz zažíva kvôli podkôrnikovej apokalypse. Aby lesníci dokázali zareagovať a zainvestovať do moderných technológií, ľudských kapacít a lesnej infraštruktúry a zastavili postup ničivého ťaženia lykožrútov.
Na druhej strane lesnícka prevádzka, ktorá sa bráni, že bez dotácií od štátu a z eurofondov nedokáže zabezpečiť včasné vyťaženie, odkôrnenie, ošetrenie a vyvezenie podkôrnikmi napadnutej smrekovej hmoty z lesa do spracovateľských firiem, pretože si na likvidáciu kalamity takéhoto obrovského rozsahu skrátka nedokáže zarobiť ani v tých najlepších časoch.
A sme pri číslach - pri ekonomike. Úmyselne teraz opomeňme rozdielny pohľad lesníkov a ochrancov prírody a ničivé dôsledky ich neschopnosti sa dohodnúť na miere využívania aktívneho a pasívneho prístupu k ochrane lesa. V ich dialógu je možno tých emócií a animozít už priveľa.
Ekonomika, tá je o výhradne o číslach a teda o tom, koľko finančných prostriedkov Slovensko vlastne potrebuje na to, aby vlastníci a obhospodarovatelia lesov dokázali včas a efektívne spracovať aktívne podkôrnikové drevo a zabrániť ďalšiemu šíreniu lykožrútovej kalamity do zdravých smrečín. Myslím, že potrebujeme poznať tento údaj a potrebujeme presne vedieť, aký objem finančných prostriedkov dokáže vygenerovať na tento účel lesnícka prevádzka a koľko peňazí si môžu a majú nárokovať lesníci zo štátneho rozpočtu a z eurofondov, aby si s kalamitou dokázali poradiť.
Poľnohospodári tieto čísla k dispozícii majú a uplatňujú si podporu, bez ktorej sa jednoducho nezaobídu. Ukazuje sa, že ani lesníci, ktorí sa starajú o lesy preto, aby živé, zdravé a zelené produkovali nielen drevo, ale aj čistý vzduch, pitnú vodu a plnili ďalšie dôležité verejnoprospešné funkcie, sú v situácii, kedy potrebujú od spoločnosti pomoc. A potrebujú politikom a verejnosti povedať, aká veľká by mala byť.
Jozef Marko