Komentár: Nič nie je zadarmo. Ani ochrana medveďov a vlkov

Každému rozumne zmýšľajúcemu človeku je jasné, že spolunažívanie ľudí s veľkými mäsožravcami nikdy nebude úplne pokojné. Vždy tu budú nejaké problémy a ako spoločnosť sa budeme musieť rozhodnúť, čo sme ochotní akceptovať. Tu je viditeľný rozpor medzi ľuďmi žijúcimi v mestách a na vidieku. V meste je veľká túžba po symbolických zvieratách, ktoré stoja za nedotknutou prírodou. Na vidieku je to úplne iné, keď zvieratá niekedy stoja pred alebo vo vašich vlastných vchodových dverách. Konflikty medzi ľuďmi a zverou by sa mali minimalizovať do takej miery, akú je obyvateľstvo ochotné znášať. To môže byť lokálne veľmi odlišné a tiež sa môže časom meniť jedným alebo druhým smerom.

Nemenej dôležitá je aj skutočnosť, že problémy chovateľov a pastierov hospodárskych zvierat sa v súvislosti s ochranou veľkých mäsožravcov veľmi pomaly dostávajú do povedomia širokej verejnosti. O narastajúce ťažkosti s tým spojené nemá takmer nikto patričný záujem. Nikoho vážne nezaujíma, že sa možno blíži čas, kedy sa s klasickým pastevným chovom hospodárskych zvierat rozlúčime. Je preto veľmi potrebné a naliehavé, aby sa viac dostával do povedomia obyvateľstva s poukazovaním na význam pastevného chovu zvierat vo všetkých jeho aspektoch pre ochranu prírody. Musíme urobiť všetko potrebné preto, aby pastva nebola obetovaná na ochranu veľkých mäsožravcov. Ak sa problémy vymknú spod kontroly, musia sa prijať opatrenia v rámci právneho rámca a ten sa musí v prípade potreby prispôsobovať vývoju.

Často sme doteraz zo strany ochranárov aj ministerstva životného prostredia počuli, že prítomnosť veľkých mäsožravcov pomáha príslušným ekosystémom. Otázkou ale je, aké okuliare si nasadíme pri pozeraní. Ich prítomnosť pôsobí na raticovú zver stresujúco. Ak sa však zameriame na prínos pre ľudí, odpoveď sa hľadá už ťažšie, ako keď sa pozornosť sústredí na ekosystém. Opäť sa dostávame k tomu, že nič nie je zadarmo. Len v prípade, že bude zabezpečená dostatočná a nebyrokratická podpora ochrany stád hospodárskych zvierat, bude možné na oplátku žiadať od ľudí akceptáciu veľkých mäsožravcov.

Je tiež potrebné si uvedomiť, že kde a koľko veľkých mäsožravcov je akceptovateľných, nie je ekologická otázka! Niektoré krajiny to skúšajú s definovaným počtom vlkov, ktorý by sa nemal prekročiť, ako napríklad Švédsko. V súvislosti so zabezpečením kvalitného managementu a hlavne jeho uplatňovaním je veľmi dôležité definovať ciele, čo musí dosiahnuť.

Je teda možné „mierové“ spolužitie medzi ľuďmi a veľkými mäsožravcami? Základným predpokladom je fungujúca ochrana stád a rýchle a nebyrokratické odstraňovanie veľkých mäsožravcov, ktorí prejavujú nežiaduce správanie. Pri ochrane stád je potrebná väčšia finančná podpora pre chovateľov a komplexné poradenstvo, založené na skutočnej ochote pomôcť a nie na lobingu a snahe vytrieskať z toho len veľké peniaze na úkor chovateľov hospodárskych zvierat.

Náklady na preventívne opatrenia pre chovateľov nekončia len ich nákupom, ale sú spojené aj s údržbou a zimovaním strážnych psov. No najväčším problém s ochranou stád je, že sa to nezaobíde bez ľudí, akými sú pastieri. Možno je práve teraz čas pristúpiť k riešeniu tým, že budú zriadené zóny, v ktorých sa nebudú tolerovať veľké mäsožravce.

Je preto dôležité, aby sa Slovensko zaviazalo prispôsobiť štatút ochrany, pretože podľa IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov) je napr. vlk v Európe od roku 2007 považovaný za „neohrozeného“. Právny rámec na to musí byť zavedený už teraz. Pri absencii ľudského zásahu sú konflikty s veľkými mäsožravcami veľmi pravdepodobné, najmä v oblastiach považovaných za nevhodné, ako sú osady a mestá.

A poďme ešte ďalej. Rozdielne náklady pre chovateľov hospodárskych zvierat, vyplývajúce z opatrení na ochranu stád jednoznačne prevyšujú hodnotu hospodárskych zvierat. Buď mäso, mlieko a vedľajšie živočíšne produkty primerane zdražejú, alebo sa chovatelia dobytka toho vzdajú. Potom by sme museli dovážať tieto produkty z iných krajín. To je v priamom rozpore so stratégiou sebestačnosti, trendom viac regionálnych produktov a ochranou prírody.

Tá ťaží v otvorenej krajine práve z extenzívnej pastvy (ekologický chov dobytka), pretože mnohé cenné biotopy a rastliny z hľadiska ochrany prírody, ktoré sú tiež prísne chránené smernicou o biotopoch, by sa bez pasenia stratili. Žiaľ, v dôsledku zlého managementu veľkých šeliem zo strany ministerstva a ochranárov sme už niektoré nenávratne stratili.

Zvýšenie akceptácie vidieckeho obyvateľstva môže fungovať len vtedy, keď existuje a riadne funguje intenzívny program ochrany stád na jednej strane a presné monitorovanie na strane druhej, ktoré monitoruje stav a jeho dynamiku a odhaľuje, ktoré opatrenia sú aktuálne potrebné na udržanie priaznivého stavu ochrany.  No okrem odstránenia rizikových medveďov alebo takzvaných problémových vlkov bude skôr či neskôr, alebo je už teraz nevyhnutná pravidelná kontrola ich stavov prostredníctvom lovu - nielen kvôli úprave veľkosti stavov, ale aj kvôli plachosti veľkých mäsožravcov.

Či sa to niekomu páči alebo nepáči, regulovaný lov je druh selekcie, ktorá má nezastupiteľné miesto pri odstraňovaní drzých, zvedavých a odvážnych veľkých mäsožravcov. Ľudia to zvládli aj pri iných voľne žijúcich druhoch zveri. Mnohé z predchádzajúcich a súčasných projektov v európskych krajinách poukázali a poukazujú na to, že sa dajú veľmi dobre a úspešne realizovať len vtedy, ak sú dobre pripravené a umožňujú zapojenie sa všetkých zainteresovaných strán, teda aj zodpovedných poľovníkov.

Ing. Ján Krnáč