Komentár: Mŕtvy les, regulovaná návštevnosť a pletenie košíkov – ochranárska perspektíva pre slovenský vidiek

Slovenská lesnícka komora pomenovala v otvorenom liste ministrovi financií tento návrh jasne: Ľudí, ktorí v týchto regiónoch žijú a pracujú, vracia do 19. storočia a ohrozuje ich existenciu. Zamestnávanie týchto ľudí sezónne nerieši ich živobytie v čase mimo hlavnú turistickú sezónu. Fiktívne povolania, navhované envirorezortom, nedokážu uživiť celé rodiny. Preto treba podľa Slovenskej lesníckej komory podporiť pracovné príležitosti, ktoré umožnia miestnym ľuďom zarobiť si na živobytie zmysluplným obhospodarovaním krajiny. O tom, že pletenie košíkov nemôže byť hlavnou zárobkovou činnosťou svedčí príklad košikárky, ktorá na jednej z najnavštevovanejších akcií na severnom Gemeri predala za celý deň z niekoľkých desiatok upletených košíkov iba dva.

Na jednej strane ochranári sľubujú vidiečanom, že budú profitovať z rozvoja turizmu, na strane druhej chcú regulovať počet ľudí, ktorí budú môcť vstúpiť na územie národného parku. Napríklad na Muránskej planine nechcú pripustiť scenár z mimoriadne atakovaného Slovenského raja a rátajú s tým, že nejakým, zatiaľ neznámym spôsobom, budú regulovať dennú návštevnosť Muránskej planiny na úrovni 1 500 – 2 000 ľudí.

A ešte je tu tretí rozmer pomýlenej predstavy ochranárov o rozvoji slovenského vidieka. Vlastníci a obhospodarovatelia lesov majú z osobných kontaktov s návštevníkmi lesov priamo v horách skúsenosť, ktorá jednoznačne svedčí o tom, že ľudia sa nechcú prechádzať odumretými alebo schnúcimi lesmi v bezzásahovom území, ale dobre sa cítia iba v zdravom, zelenom a vitálnom lesnom prostredí. Návštevníci lesov sú už teraz podľa lesníkov zhrození, keď vidia rozsiahle plochy zoschnutých smrečín a nechápu, prečo ochranári zabránili lesníkom v tom, aby namiesto suchárov rástli v lesoch zdravé stromy. A to ešte nevedia, že do roku 2030 má byť podľa ochranárov až 75 percent území v národných parkoch ponechaných na samovývoj a napospas škodlivým činiteľom. 

Jozef Marko