Komentár: Lesnícky marketing chytá správny dych
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Na včerajšom stretnutí protagonistov odbornej platformy, nazvanej Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska, s novinármi v Bratislave sa ukázalo, že lesníci a majitelia lesov pochopili význam a dosah zrozumiteľného a efektívneho marketingu. Použili niekoľko argumentačne silných a jednoducho pochopiteľných komunikačných posolstiev, ktoré v žurnalistickom auditóriu zjavne zarezonovali a majú všetky predpoklady na to, aby oslovili aj širokú verejnosť. Lesnícky marketing tak - zdá sa - chytá správny dych. Zvlášť, keď je založený na racionálnych faktoch, a nie na emocionálne podávaných dohadoch a nepodložených dedukciách.
Predstaviteľ Slovenskej lesníckej komory Igor Viszlai napríklad na základe objektívnych údajov žurnalistom povedal, že „každých 60 minút prirastie v slovenských lesoch 1 254 m³ dreva, čo predstavuje 40 plne naložených kamiónov. Za ten istý čas je v našich lesoch vyrúbaných 900 m³ dreva, takže v nich ešte stále ostane vyše 300 m³ drevnej hmoty. A to vďaka práci lesníkov.“
Najvyšší predstaviteľ PEFC Slovensko František Štulajter zasa novinárom vysvetlil, že „lesníctvo je priemysel výroby lesa, nie dreva.“ Aj laik po takto vypointovanom vysvetlení pochopí, aký obrovský rozdiel je medzi jednostranne a tendenčne vykresľovaným pôsobením lesníkov a medzi ich skutočným prínosom pre les a prínosom odborne obhospodarovaného lesa pre spoločnosť.
A do tretice Juraj Vanko z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska povedal, že obhospodarovatelia lesov „spracovaním kalamitného dreva odstraňujú následky, a nie príčiny kalamít“, pretože pôvodcami kalamít nie sú lesníci, ako sa snažia verejnosti nahovoriť ich odporcovia, ale klimatické zmeny, suchá, vetry a ďalšie biotické a abiotické činitele.
Navyše tvorcovia Novej stratégie trvalo udržateľného využívania lesného bohatstva Slovenska ako podkladu na odbornú diskusiu všetkých záujmových skupín, s cieľom dosiahnuť spoločenskú dohodu a prijať v parlamente dlhodobo platnú Štátnu politiku pre ochranu lesného bohatstva Slovenska, použili v dokumente komunikačne vydarené spojenie „Ústava pre lesy“. Slovenské lesy podľa nich skutočne potrebujú vlastnú „ústavu“, teda jediný legislatívny predpis, garantujúci adekvátnu starostlivosť o lesné bohatstvo Slovenska vo všetkých rozhodujúcich záujmových oblastiach – v odbornom obhospodarovaní lesov, v účinnej ochrane prírody a v komplexnom poskytovaní ekosystémových služieb, ktoré občania od lesa očakávajú.
Jozef Marko