Komentár: Kto v skutočnosti ničí slovenské lesy? Politici ostávajú hluchí a slepí
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Koncom roka 2018 tím vedcov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene zverejnil takmer 30 stranovú štúdiu nazvanú Dopady ochrany prírody a krajiny na lesnícko-drevársky sektor. V piatej kapitole odborníci analyzovali zvýšené náklady v dôsledku realizácie ochranných opatrení v ochranných pásmach lesov v 5. stupni ochrany a na územiach, kde nebola možná ochrana lesa.
Ilustračné foto: Jozef Marko
Štúdia uviedla, že na základe zvýšených priemerných ročných nákladov na ochranu lesa v nárazníkových zónach prísne chránených území vo výške 21,7 €/ha a potrebnej výmery ochranného pásma v šírke 219 m, čo predstavuje výmeru 48 119 ha boli stanovené celkové zvýšené náklady na ochranu lesa vo výške 1,044 mil. € ročne. Z tejto sumy orgán ochrany prírody financoval v rokoch 2013 – 2017 z verejných zdrojov priemerne iba 485 tis. €...
Autori textu ďalej skonštatovali, že na základe údajov o objeme nespracovaného kalamitného dreva v chránených územiach a priemerných hodnôt za lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel možno kvantifikovať celkové sociálno-ekonomické dopady nespracovávania kalamitného dreva v chránených územiach, ktoré sú na základe celkových tržieb a výnosov vo výške 122,446 mil. € v cenách roku 2017. Z toho 24,606 mil. € za odvetvie lesného hospodárstva a 97,840 mil. € za odvetvie drevospracujúceho priemyslu.
A to sú výsledky, uverejnené pred štyrmi rokmi. Odvtedy sa ochrana prírody a krajiny výrazne sprísnila. Od začiatku roka 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o ochrane prírody a krajiny a pribudli ďalšie obmedzenia, zákazy a príkazy. Rozšírili sa plochy so zákazom spracovania kalamity, resp. s podmienkami jej nespracovania počas jari a leta, teda hniezdneho obdobia vtákov. Na lesných hospodárov bola uvalená povinnosť nahlasovania náhodnej ťažby a jej aplikácia v praxi sa ukázala kvôli oneskoreným konaniam alebo včas nevydaným rozhodnutiam orgánov štátnej správy ako kontraproduktívna a ďalej poškodzujúca lesy.
Neustále sú vyhlasované nové a nové maloplošné chránené územia s najprísnejším stupňom ochrany napriek tomu, že na Slovensku sa v sústavách chránených území nachádza až 63 % z celkovej výmery lesných pozemkov. A to ešte v roku 2022 vstúpila do platnosti narýchlo nepripravená reforma národných parkov. Nehovoriac o opakovaných vyhláseniach aktivistov, ktorí chcú dosiahnuť, aby v bezzásahovom režime bez ochrany lesných porastov pred škodlivými činiteľmi skončilo až 10 percent územia Slovenska.
Vlastníci a užívatelia lesov márne upozorňujú na to, že v dôsledku tejto ochranárskej stratégie a direktívy sa zhoršuje zdravotný stav lesov nielen v chránených územiach, ale aj mimo nich. Obhospodarovatelia lesov jednoducho nedokážu financovať dostatočne efektívne a mimoriadne nákladné ochranné a obranné opatrenia, aby zabránili šíreniu podkôrneho hmyzu z bezzásahových území a z plôch s drastickými obmedzeniami spracovania kalamity do zdravých porastov v hospodárskych lesoch.
Politici ostávajú hluchí a slepí k tomu, čo sa deje v slovenských lesoch. Odpoveď na otázku, kto ich v skutočnosti masívne poškodzuje a rozvracia a ako to robí, akoby ich vôbec nezaujímala. O tom, že by venovali pozornosť sociálno-ekonomickým dopadom nespracovávania kalamitného dreva v chránených územiach, ani nehovoriac...
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
