Komentár: Kto sa bojí o lesnícku česť?

10.5.2021 v denníku SME podpredseda mimoparlamentnej strany Erik Baláž osočil ministra Budaja, citujem: „Budaj parky neochráni“, rozumej národné parky. Osočenie skôr platonické, ale účinné. Verím však tomu, že dopredu dohodnuté. Lebo neviem, či minister Budaj je obyčajný človek či nezávislá osobnosť, ale odborníkom na ochranu prírody určite nie je. Je skôr závislý na treťom sektore, v ktorom sa sám angažoval. Že ho podpichne podpredseda mimoparlamentnej strany? Nevadí. Však ide o princíp. Bezzásah je dnes in a prečo by sa mali ochranári s niekým dohadovať, keď môžu o všetkom rozhodovať sami? Veď ešte aj taký obyčajný zákon o lesoch im vo svojom paragrafe 30 odseku 3 (Organizovať alebo vykonávať aktivity na účel dosiahnutia zisku na lesných pozemkoch možno len so súhlasom vlastníka alebo správcu.) bráni v biznise. Čo tam po programovom vyhlásení vlády. Však si ho prekrútime tak, ako potrebujeme.

21.5.2021 riaditeľ Národného parku Muránska planina vyhlási, citujem: „Lesné hospodárstvo dnes nedokáže generovať dostatok príjmov, aby Gemer prosperoval. Odvetvie v regióne, ktoré kontinuálne rastie, je cestovný ruch.“ Reakciu na uverejnené klamstvá som poslal do redakcie denník N a výsledok – ani len slušná odpoveď, že nemajú záujem. Opačné názory predsa netreba zverejňovať, ešte by mohol niekto zapochybovať.

24.5.2021 ministerstvo pôdohospodárstva prijalo abdikáciu šéfky Slovenského pozemkového fondu Gabriely Bartošovej a zároveň obhajovalo ministra Mičovského, na návrh ktorého vláda vymenovala šéfku SPF do funkcie. Od 19.5.2021, kedy p. Bartošovú zadržala NAKA, platila prezumpcia neviny a nebol dôvod vyvodzovať politickú zodpovednosť.

24.5.2021 začína frontálny útok. Minister Budaj vyjde s informáciou, že „spustil legislatívny proces novely zákona o ochrane prírody, ktorej kľúčovou súčasťou je prevedenie správy tých lesov vo vlastníctve štátu, ktoré sú v národných parkoch v 3.,4. a 5. stupni ochrany, pod správu Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR). Toto opatrenie je aj predpokladom pre výrazné urýchlenie zonácií národných parkov, ktoré sa pre spory medzi vlastníkmi lesov vlečú už desaťročia.“

24.5.2021 mimoparlamentná strana Spolu, ktorá cez kotrmelce niektorých poslancov má zastúpenie aj v parlamente, pripravila návrh novely zákona o ochrane prírody, ktorým by Štátne lesy Tatranského národného parku mali prejsť pod správu Štátnej ochrany prírody SR.

25.5.2021 náhly obrat ministra Mičovského a avízo podania demisie k 31.5.2021. Buď dostal nejaké konkrétnejšie informácie o prešľapoch pani Bartošovej – čo by sa diať nemalo, alebo zrazu si naozaj uvedomil, že jeho personálne nominácie nie sú až tak celkom v poriadku. Tomu však neverím. Podľa môjho názoru, je všetko inak. Aby si medzi lesníkmi zachoval ešte aspoň minimálnu úctu, radšej odíde skôr, ako ho ochranári prevalcujú. Prázdnymi rečami sa totiž doteraz nevyriešilo nikdy nič. Politický výtlak Mičovského je oproti Budajovi minimálny, odborné argumenty pri tejto vláde nikto nepočúva, tak radšej odísť skôr, ako sa dohodne avizovaný prechod lesov pod rezort životného prostredia.

28.5.2021 by síce minister Mičovský chcel podať demisiu – aspoň tak hlásali médiá, ale akosi to nevyšlo. Naplní sa termín 31.5.2021. Lenže to už bude neskoro. 28.5.2021 skupina poslancov predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona o ochrane prírody s pár bodmi – prechod Štátnych lesov TANAP-u a LPM Ulič pod Ministerstvo životného prostredia SR k 1.1.2022 a k 1.7.2022 aj prechod lesného majetku v správe štátneho podniku LESY SR s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany vrátane infraštruktúry pod ŠOP SR. Síce nie sú doriešené ochranné pásma národných parkov, ale koho to dnes na Slovensku zaujíma. Však nejde o odbornosť, ale populizmus.

29.5.2021 ráno prenikne z dôveryhodného zdroja informácia, že koaličná rada sa dohodla a štátne lesy v stupňoch ochrany tri až päť prejdú pod ministerstvo životného prostredia.

Takže teraz už len pozorne sledovať a evidovať, kto takéto rozhodnutia prijíma. Od koaličnej rady počnúc, poslancov, ktorí novelu predložili, činovníkmi MŽP, ktorí sa na novele budú podieľať, členmi vlády, ktorí za to zahlasujú až po poslancov, ktorí za to zdvihnú ruku. Aby bolo jasné, kto ponesie za devastáciu prírody na Slovensku zodpovednosť. Ostáva veriť, že medzi tým sa prijme aj zákon, ktorý bude za hrubé znehodnotenie majetku štátu niesť nielen politickú, ale ja hmotnú a trestnoprávnu zodpovednosť. Preto ak už minister Mičovský zutekal z bojiska a ide sa skryť do parlamentu, verím, že pri hlasovaní o novele zákona o ochrane prírody bude buď neprítomný, alebo aspoň urobí nič neriešiace gesto ako pri Pláne obnovy a odolnosti SR a zahlasuje proti. Len škoda, že to gesto bude tak isto prázdne, ako pri Pláne obnovy.

Ing. Igor Viszlai

Predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica