Komentár: Čo je veľa, to je veľa, alebo kedy už konečne niekto klepne po prstoch úradníkom, ktorí nepomáhajú ľuďom, ale im škodia?
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Čoho je veľa, toho je veľa, napísal odborný lesný hospodár Peter Staroň na sociálnej sieti po tom, ako Urbár Bobrovec dostal 2. februára tohto roka Oboznámenie účastníka konania s podkladmi pre vydanie rozhodnutia z Odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Liptovskom Mikuláši.
V statuse P. Staroň uviedol, že Urbár Bobrovec má od roku 2016 vydané predbežné opatrenie, ktoré mu zakazuje na polovici lesného majetku hospodáriť: „Dávam tu pravidelne foto zo zničeného lesa. Nastalo ticho, neprichádzali odpovede, ako ďalej. Nakoniec sa urbárnici dočkali. V roku 2019 bolo podľa toho, čo urbáru teraz doručili, prerušené konanie do doby vypracovania odborného nezávislého znaleckého posudku.“ V spomenutom oboznámení je uvedené, že 17.7.2020 bol úradu doručený „Znalecký posudok 5/2020“.
P. Staroň sa v statuse rozhorčil, že úradníkom sa takmer po troch rokoch uráčilo niečo urbárnikom poslať a urbárnici majú na oboznámenie sa s podkladmi a možnosť vyjadriť sa k nim pred vydaním rozhodnutia ako účastník konania 10 pracovných dní od doručenia oznámenia...
Pripomeňme si krátko, o čo ide úvodom článku, uverejnenom v časopise LES & Letokruhy v októbri 2019: „Začalo sa to 14. mája 2014. Veterná smršť Žofia poškodila porasty, obhospodarované Urbárskym pozemkovým spoločenstvom (UPS) Bobrovec s objemom priblížne 37 000 m3 kalamitného dreva. Povinnosťou UPS Bobrovec ako obhospodarovateľa lesa bolo v zmysle § 28 Zákona o lesoch vykonať opatrenia proti šíreniu škodcov odstránením poškodeného dreva. Správa TANAP-u, Ministerstvo životného prostredia SR a okresné úrady, odbory starostlivosti o životné prostredie v Žiline a v Liptovskom Mikuláši, však boli proti a urobili všetko preto, aby urbárnici z Bobrovca kalamitu spracovať nemohli.“
Predsedu UPS Bobrovec Ing. Tomáša Hrtka sme sa dnes opýtali, či sa urbárnici oboznámili v desaťdňovej lehote s podkladmi na vydanie rozhodnutia a či sa k nim vyjadrili.
„Nie, počkáme na doručenie rozhodnutia a potom sa voči nemu odvoláme. V každom prípade ale nebudeme súhlasiť so zaradením našich pozemkov do zón národného parku. Chceme si uplatniť náhradu škody, spôsobenej súkromným vlastníkom lesov postupom úradov, ktorá už v roku 2016 presiahla podľa znaleckého posudku vyše 3 milióny eur a v súčasnosti je vyčíslená na približne 7 miliónov eur,“ povedal nám T. Hrtko.
Dodal, že úradníci, a nielen z Odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Liptovskom Mikuláši, platení z daní občanov, ľuďom nepomáhajú, ale vedome im škodia. Vlastníci lesov si potom oprávnene kladú otázku, kedy už konečne niekto klepne po prstoch ľuďom, ktorí zastupujú štát za praktiky, aké uplatňujú voči lesomajiteľom v chránených územiach.
Jozef Marko