K nedožitým 100. narodeninám prof. Ing. Pavla Roška, DrSc.: Praktik vedy - vedec praxe, dosiahol výsledky uznávané a využívané v celej Európe

Od roku 1958 viedol Výskumnú stanicu VÚLH v Oravskom Podzámku, tu sa preorientoval zo stavbárskej špecializácie na strojnícku. Venoval sa hlavne konštrukcii, technológii a statickým výpočtom lesných lanových dopravných zariadení. Táto špecializácia mu zostala srdcu blízka a venoval sa jej až do konca svojho života. Od roku 1972 bol námestníkom pre výskum VÚLH vo Zvolene.

V rokoch 1978 – 1997 pôsobil ako vysokoškolský profesor na Vysokej škole lesníckej a drevárskej, neskôr Technickej univerzite vo Zvolene, kde vyučoval predmety Lesnícke mechanizačné prostriedky, Lesné dopravníctvo a Sprístupňovanie lesov na Katedre lesnej ťažby a mechanizácie, ktorej zostal verný až do definitívneho odchodu do dôchodku a kde bol konzultantom v podstate až do konca svojho života. Bol členom vedeckých rád viacerých inštitúcií, za svoju prácu získal viacero ocenení. Zomrel 19. 8. 2005 v rodnom Tisovci.

Profesor Roško bol uznávaný vynikajúci teoretický a praktický odborník slovenského lesníctva, ktorý riešil veľmi náročné a na celom svete málo prebádané technické a technologické problémy, najmä v oblasti ťažbovo – výrobného procesu. Riešil obnovu horských lesov, terénnu a technologickú typizáciu v lesnom hospodárstve, principiálne problémy sprístupňovania lesov a projektovania približovacích ciest a pod. Patrí medzi nestorov technického obhospodarovania horských lesov. Jeho trvalou zásluhou je schopnosť matematizovať väčšinu riešených problémov a tým postaviť pevný exaktný systém teoretických aj praktických činností.

Základným nástrojom riešenia sa pre neho stala aplikovaná matematika. Jeho práca a jej výsledky sú uznávané a využívané v celej Európe. Bol vyhľadávaným odborníkom aj pri riešení problémov s dopravou materiálu na ťažko prístupné miesta mimo rezort lesníctva. Teoretický vyriešil lanové trasy a prakticky zrealizoval lanovky pri výstavbe sedačkových výťahov Jasná – Dereše, Štrbské Pleso – Solisko, Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo, Dedinky – Geravy, Martinské Hole, Klenovec, Handlová – Remata, Jasná – Konský Grúň. i lanovky potrebné pri opravách a veľkých rekonštrukciách slovenských hradov – Oravský hrad, Trenčiansky hrad, Beckovský hrad, hrad Krásna Hôrka, Devín, Spišský hrad a hrad Stará Ľubovňa.

Napísal množstvo vedeckých a odborných prác, je autorom teórie riešenia cestnej siete a lanového sústreďovania dreva a 15 patentov na lanové vozíky, lanový vyťahovač, lanovú pätku a iné súčasti lanových zariadení. Vyvinul lanovkový žeriav LANOR, ktorý bol do výroby zaradený pod označením LANOR1 a LANOR 3. Vozíky systému LANOR boli riešené na dopravu po dvoch nosných lanách vedených vedľa seba v horizontálnej polohe. Takéto riešenie nosných lán sa dovtedy nevyskytovalo na celom svete. Pôvodnosť riešenia lanového systému LANOR bola uznaná tromi československými patentmi.

Ing. Bc. Mária Rošková