Historický míľnik. Oceňujú ho aj vlastníci lesov

„Sceľovanie pozemkov, takzvané pozemkové úpravy, prinesú významné výhody vlastníkom, užívateľom, obciam, štátu i krajine. Či už pôjde o zhodnotenie pozemkov vlastníkov, realizovanie investícií, nižších nákladov pre štát pri výstavbe infraštruktúry alebo zlepšenie ochrany prírody a udržiavanie vody v krajine. Návrh, ktorý dnes schválila vláda, sme vypracovali spolu so špičkovými odborníkmi a je historickým míľnikom pri riešení najväčšieho problému vlastníckych vzťahov a pozemkového práva na Slovensku,“ povedala Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a citovala ju agentúra TASR. Realizácia pozemkových úprav je potrebná ešte v 3 103 katastrálnych územiach. Každoročne by mal štát spustiť pozemkové úpravy v 120 katastrálnych územiach počas 30 rokov. Podľa ministerky G. Matečnej je dôležité, aby štát a nasledujúce vlády dokázali dlhodobo a transparentne zabezpečiť realizovanie pozemkových úprav naprieč vládami a desaťročiami.

Vicepremiérka navrhla vláde viacero opatrení. Využité budú musieť byť naplno nielen kapacity odborníkov v pozemkových úpravách, ale posilnená bude musieť byť aj štátna správa. Práve obce a okresné úrady a ich odbory pozemkové a lesné totiž hrajú kľúčovú úlohu pri realizácii pozemkových úpravách v ich katastrálnych územiach. Pozemkové úpravy si vyžadujú obrovské množstvo komunikácie s vlastníkmi i úradmi. Výsledkom komplexných pozemkových úprav bude zhodnotenie scelených pozemkov pre vlastníkov, úspory pre podnikateľov i štát a významné pozitívne vplyvy na krajinotvorbu a životné prostredie.

Šéfka agrorezortu predstavila aj kritériá výberu katastrálnych území, ktoré budú vplývať na poradie realizovania pozemkových úprav. Sú nimi takzvané vlastnícke kritériá, ako sú počet parciel na jedného vlastníka, počet vlastníkov na parcelu, priemerný počet parciel na liste vlastníctva na hektár, podiel špeciálnych kultúr poľnohospodárskej výroby, podiel poľnohospodárskej pôdy bez špeciálnych kultúr či podiel lesných pozemkov v katastrálnom území. Medzi takzvané užívacie kritériá v katastrálnom území patria počty žiadateľov o priame podpory, viacnásobné deklarácie (počet križovaní), počty mladých farmárov, podiely výmery podnájomných pozemkov, podiely takzvaných „bielych plôch“. Medzi mimorezortné kritériá patria podpora najmenej rozvinutých okresov, podpora plánovaného budovania infraštruktúry, ako sú cesty či železnice, podpora zadržiavania vody v krajine, ochrana prírody i podpora strategických investícií a priemyselných parkov.

Rozdrobenosť vlastníctva pôdy a komplikácie v užívateľských vzťahoch majú na Slovensku korene v dedičskom uhorskom pozemkovom práve a neskôr v kolektivizácii. Dôsledkom toho vznikajú nevyjasnené a nevyvážené vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi. Vlastníci majú problém dostať sa k užívaniu svojich pozemkov. Na Slovensku je v súčasnosti 8,4 milióna vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov. Priemerný počet spoluvlastníkov na 1 parcelu je 11,93 a jeden vlastník v priemer vlastní 22,74 parciel. „Pozemkové úpravy sú jediným efektívnym nástrojom na riešenie tejto katastrofálnej rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, kľúčovým nástrojom na vyriešenie problémov slovenského poľnohospodárstva s tým spojeným a zároveň môžu naštartovať mnohé rozvojové programy obcí, malé a stredné podnikanie,“ uzavrela v správe TASR ministerka Gabriela Matečná.

Predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milan Ovseník skomentoval túto informáciu pre Lesmedium.sk takto: „Výborná správa pani ministerky Matečnej, ktorá ohlásila začiatok éry sceľovania pôdy a reálne ho aj spúšťa. Určite je to možné považovať za historický míľnik pre vlastníkov pôdy. A najmä pre celé slovenské pôdohospodárstvo - teda aj súkromné lesníctvo. ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska dlhodobo poukazuje, že v záujme racionálneho nakladania s prírodnými zdrojmi Slovenska – pôdou a udržania života na vidieku je potrebná zásadná pozemková reforma tak, aby bol konečne uzavretý proces reštitúcií a odovzdávania pozemkov ich vlastníkom a nastavený vhodný systém, umožňujúci ich racionálne obhospodarovanie na vidieku. Závažný problém neznámych a neprihlásených vlastníkov si vyžaduje riešenie práve urýchlením procesu pozemkových úprav tak, aby nenarastal podiel neznámych vlastníkov.“

Predseda ÚNIE M. Ovseník ďalej uvádza, že v záujme stabilizovania situácie pozemkových spoločenstiev je potrebné nepripustiť delenie spoločných nehnuteľností a umožniť sceľovanie podielov najmä umožnením skúpenia podielov štátu a hospodárenia na plochách malých výmer, ktoré sú v ich blízkosti. Tam, kde je to vhodné, podporovať obhospodarovanie komplexov pôdy – poľnohospodárskej a lesnej jedným hospodárom – farmárom, gazdom, ktorý bude vykonávať aj nepoľnohospodárske a nelesnícke činnosti (zabezpečovanie ekosystémových služieb).  

„Veríme, že pozemkové úpravy sa budú týkať všetkej pôdy. Pretože aj katastrofálna rozdrobenosť pozemkového vlastníctva pôdy, na ktorej rastú stromy bola jednou z príčin, prečo máme v niektorých územiach na severnom Slovensku apokalyptický stav lesov, kde sme neusporiadanosťou vlastníctva lesnej pôdy dali "zelenú" škodcom na rýchlejší rozpad slovenského bohatstva - zdravých smrečín. Zastávame názor, najmä v katastroch, v ktorých sa historicky spoločne hospodárilo na pasienkoch a lesoch, že je nevyhnutné urobiť pozemkové úpravy v kontexte našich návrhov. Lebo scelená poľnohospodárska pôda v horských oblastiach v jednotlivých dedinách s "chaosom" v lesoch neumožní splniť ambiciózne ciele ministerstva v oblasti naštartovania mnohých rozvojových programov obcí alebo malého a stredného podnikania na dedinách najmä mladými ľudmi.,“ dodáva M. Ovseník.

Jozef Marko