Glosa: Odbornosť kontra aktivizmus. Lesníci majú byť zasa obetní baránkovia?!
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
Po niekoľko dní trvajúcich dažďoch sa pretrhla hrádza pri obci Rudno nad Hronom. Povodeň spôsobila v obci veľké materiálne škody a žiaľ, aj smrť staršieho muža, ktorého na konci dediny strhol prúd valiacej sa vody. Ako uvádza portál Noviny.sk, protipovodňová hrádza sa pretrhla podľa preverenia pracovníkmi Slovenského vodohospodárskeho podniku vplyvom výdatných zrážok.
"Pretrhnuté vodozádržné opatrenie zrealizované v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí nie je majetkom nášho podniku. Bolo vybudované na lesnom toku, ktorý sme prebrali do správy od LESOV SR tento rok. Odborníci už v minulosti argumentovali, že opatrenia realizované v rámci tohto projektu vo väčšine prípadov nespĺňajú požadované kritéria, nie sú vybudované odborne a s použitím vhodných materiálov," povedal hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák a doplnil, že tieto opatrenia boli budované v rokoch 2010 až 2012.
Pokiaľ ste si stihli pozrieť v diskusiách k týmto informáciách na internete fotografie zničenej hrádzky ešte pred tým, ako boli odstránené zistíte, že hrádzka bola jednou z tých, ktoré boli po celom Slovensku budované z miestnych materiálov a spôsobom, zrealizovaným aktivistami za milióny eur. Niekto sa ale účelovo snaží na sociálnych sieťach urobiť opäť obetných baránkov z lesníkov a podsúvať verejnosti, že za veľkú vodu a jej následky môže ťažba dreva a odlesňovanie.
Lesníci by sa ale pod takúto neodbornú prácu nikdy nepodpísali. Naopak, poznajúc miestne prírodné podmienky a vychádzajúc z overených skúseností predkov, dokážu stavať kvalitné protipovodňové diela. Navyše z finančných prostriedkov, ktoré získali z obhospodarovania lesov. Jeden príklad za všetky: Vodohospodárske dielo Kaskády, ktoré zrekonštruovala v rokoch 2014 – 2017 spoločnosť Mestské lesy Kremnica. Ide o tri stupne prehrádzok, vybudované v rokoch 1938 – 1940 s cieľom zabrániť, aby voda do mesta splavovala rôzne materiály. Výstavba bola reakciou na povodne, ktoré zasiahli Kremnicu v roku 1935.
Na Kaskádach však úradoval zub času a tak sa rozhodli kremnickí mestskí lesníci dielo zrekonštruovať. Zámerom lesníkov bola najmä protipovodňová ochrana, ale aj turistické zatraktívnenie tejto lokality. Preto okrem investície do projektu a jeho realizácie, ktorý v súčasnosti obdivujú Kremničania i návštevníci tohto krásneho mesta a jeho malebného okolia, lesníci vybudovali pri prehrádzkach náučné tabule, prestrešené sedenie a osadili na kameň pamätnú tabuľu kremnického lesného majstra Eduarda Lendeho.
Tak to sú dva odlišné príklady zo súčasnosti. Protiklad odbornosti a aktivizmu. Stačí si iba uvedomiť, že sa „nepretrhli“ lesné porasty, ktoré lesníci odborne a systematicky obnovujú. Pretrhla sa a napáchala obrovské škody nekvalitne a neodborne urobená hrádzka, ktorú postavil niekto úplne iný.
Jozef Marko
Komentárov
A teraz čo? Treba preskúmať, kde sa stala chyba a poučiť sa. Nie sa okydávať.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.