Glosa: Na Muránskej planine sa stále láme chlieb. Po roku ale inak

A tak si ochranári povedali, kto je to štát? Komu bude záležať na tom, že na polovici výmery národného parku bude ničnerobenie? Veď, čo je štátne, je všetkých a nikoho! A tých pár štátnych lesníkov nebude robiť problémy. Keď príde politické rozhodnutie zhora, sklopia uši, lebo sa budú báť, že prídu o robotu a všetko pôjde hladko. Žiadny problém.

Lenže pomyselná sladká malina na Muránskej planine ochranárom zhorkla v ústach. Aké bolo ich prekvapenie, keď nielen medzi štátnymi lesníkmi, ale v celom dotknutom regióne od Tisovca, cez Muráň až po Muránsku Hutu narazili na silný odpor samospráv, záujmových skupín a miestnych obyvateľov voči ich pôvodnému zámeru. Vôbec nerátali s pretrvávajúcim silným vzťahom potomkov tunajších ľudí k pôde - k pasienkom i k lesom. Nebrali do úvahy hlboko zakorenený vzťah, ktorý sa formoval a upevňoval z generácie na generáciu po stáročia. A súčasný spôsob života ho na severe Gemera oslabil iba minimálne.

Možno menej ako kdekoľvek inde na Slovensku, pretože práve v regióne Muránskej planiny sa ľudia pevne zomkli proti návrhom ochranárov, ktorým jednoducho neveria. Sú rozhodnutí nepodľahnúť tlaku politikov, médií, aktivistov a ochranárov a nenechať o sebe rozhodovať v hlavnom meste za úradníckym stolom. Títo ľudia nielen, že necúvajú, ale preberajú iniciatívu a prichádzajú s vlastnými, kompromisnými a odborne vyargumentovanými riešeniami ochrany a obhospodarovania lesných porastov na Muránskej planine.  A vyzerá to tak, teda aspoň podľa ich verejných vyhlásení, že na ministerstve životného prostredia a v štátnej ochrane prírody už pochopili, že sa musia s obyvateľmi regiónu Muránskej planiny na novej zonácii národného parku jednoducho dohodnúť. Niet vyhnutia.

Stále platí, že na Muránskej planine sa láme chlieb a rozhoduje o tom, ako sa ďalej bude vyvíjať na Slovensku pohľad na ochranu prírody a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Lenže za rok sa situácia zmenila. Vlastníci lesov a lesníci už nie sú v pozícii tých, ktorí sa iba prizerajú, ako iní lámu ich chlieb a rozhodujú o tom, aká skyva komu pripadne. Dnes držia vďaka podpore samospráv a miestnych obyvateľov tento pomyselný chlieb vo vlastných rukách a politikom dávajú odborné argumenty, aby vedeli, ako ho majú rozlomiť na prospech všetkých, nielen úzkej skupiny ľudí. A politici jednoducho nemôžu odignorovať voľu tých, ktorých sa ich zásadné a ďalekosiahle rozhodnutia bezprostredne týkajú.

Jozef Marko