Glosa: Lesníctvo vychádza z ulity. Po jednotlivcoch

Ale prišli ochranári a začali ich v tej ulite vyrušovať svojim pohľadom na ochranu lesa a prírody a najmä tým, že jeho prezentácii na verejnosti a v masmédiách venovali prioritnú pozornosť. Komunikovali svoje predstavy, ciele, zámery, ktoré sa čoraz viac odlišovali od lesníckych postupov a praktík. Než sa lesníci spamätali, verejnosť ich začala vnímať ako tých zlých a ochranárov ako tých dobrých.

Lesníkom pomaly, ale isto došlo, že urobili chybu, keď nehovorili o svojej práci, ignorovali úsilie ochrancov prírody získať si verejnú mienku na svoju stranu a nevenovali dostatočnú pozornosť vysvetľovaniu toho, čo robia pre les a spoločnosť.

Keď si svoju chybu uznali, začali rozprávať o tom, ako ju napraviť. Zistili, že to nebude také jednoduché zlikvidovať náskok ochranárov vo vnímaní verejnosti a presvedčiť ju, že nedrancujú les a nekradnú drevo, ale spracovávajú kalamity, pestujú nové lesy a to všetko v tak hustej sieti kontrolného systému, do akej nie je chytená azda žiadna iná profesia na Slovensku.

Skúšali sa zjednotiť, postupovať spoločne, nájsť efektívnu formu komunikácie s verejnosťou a médiami za celý lesnícky stav, ale ukázalo sa, že deklarácie, platformy a memorandá na to nestačia.

A tak slovenské lesníctvo vychádza zo svojej ulity po jednotlivcoch, ktorí na sociálnych sieťach prezentujú poctivú lesnícku robotu, ukazujú jej praktické výsledky, vysvetľujú na príkladoch zvolené postupy, obhajujú lesnícku robotu proti výpadom jej neprajníkov a odporcov, vyvracajú tvrdenia demagógov a snažia sa, aby ľudia začali vnímať vlastníkov a obhospodarovateľov lesov tak, ako si zaslúžia. Patrí im za to veľká vďaka a úcta.

Otázka ale znie, či to bude v tejto spoločenskej atmosfére slovenskému lesníctvu stačiť, aby napravilo svoju reputáciu, založenú na bohatej tradícii, špičkovom výskume, prepracovanej hospodárskej úprave lesov a lesníckom plánovaní, na multidisciplinárnych vedomostiach, praktickej odbornosti a veľkých skúsenostiach, odovzdávaných z jedného lesníckeho pokolenia na druhé už po stáročia.

Odpoveď poznáme. Nestačí to a nebude to stačiť, pokiaľ sa do tohto procesu záchrany slovenského lesníctva okrem odborných lesných hospodárov a lesníkov z lesníckej prevádzky a najmä neštátnych vlastníkov a užívateľov lesov nezapoja aktívne a systematicky lesnícke autority, reprezentujúce odborné organizácie a profesijné združenia. Bez nich ostane lesnícka pravda aj naďalej verejne, nespravodlivo a tendenčne pranierovaná a popieraná.

Jozef Marko