Glosa: Lesnícka komunikácia alfou a omegou ďalšej existencie lesníckeho stavu
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Niet pochýb. Lesníci si pod tlakom dlhodobej a eskalujúcej ochranárskej demagógie a miery deformácie verejnej mienky, aký vo vzťahu k vlastníkom a obhospodarovateľom lesov dosiahla, naplno uvedomili, že pre les a v lese nestačí len pracovať, ale treba o význame lesníctva pre les a spoločnosť aj komunikovať. A to nie hocijako, ale zrozumiteľne, jednoducho a pochopiteľne. Proaktívne a systematicky. Len tak bude lesnícka komunikácia účinná a splní svoj cieľ.
Valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory, ktoré sa uskutočnilo predvčerom vo Zvolene a vyjadrenia bývalého aj novozvoleného predsedu stavovskej organizácie potvrdili, že takáto lesnícka komunikácia sa stala alfou a omegou ďalšej existencie lesníckeho stavu, aktívnej ochrany a odborného, trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.
Ing. Milan Dolňan, bývalý predseda Slovenskej lesníckej komory na valnom zhromaždení povedal: „Musíme pokračovať v nastúpenej ceste, kriticky hodnotiť zle nastavenú ochranu prírody na Slovensku, pre nás mimoriadne obmedzujúcu, pretože sme si istí, že to fungovať nebude a drží sa len politicky, čo je do času. Musíme politikom nastavovať zrkadlo v tom, čo urobili. A aj cez Platformu Záchráňme zelené bohatstvo Slovenska spred dvoch rokov, zasa pred voľbami ponúknuť riešenie spravovania našej vidieckej krajiny. Včera na Rade združenia PEFC Slovensko sme sa na tomto postupe dohodli, a verím, že sa zasa spojíme pri ovplyvňovaní verejnej mienky a politikov pre rozumnú vec, pre naše lesy. Mohla by tomu napomôcť i edukácia formou pripraveného seriálu o lese a lesníctve Zdravý les, vysielaného v priebehu mesiaca a následnom šírení krátkych videí cez sociálne siete.“
Ing. Igor Viszlai, súčasný predseda Slovenskej lesníckej komory včera pre Lesmedium.sk zdôraznil: „Čo však určite vnímam ako prioritu, že je potrebné zintenzívniť výstupy odborných lesníckych tém von na verejnosť, pričom to musí byť pre laika pochopiteľné, prijateľné a hlavne, aby nás lesníkov začala verejnosť vnímať nie ako drancovateľov lesov, ale ako ich aktívnych tvorcov. Stále sa totiž pýtam (a nedostávam adekvátnu odpoveď): Dnešný stav lesov, kedy je viac ako polovica lesov hodná ochrany prírody, sme dosiahli napriek tomu, či vďaka tomu, že sme doteraz hospodárili tak, ako sme hospodárili...?“
A do tretice, vyjadrenie na túto tému z úst nedávno vymenovaného generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR Ing. Jána Marhefku pre časopis LES & Letokruhy: „Verejnosť nás vníma iba podľa veľmi krátkeho úseku našej práce, a to najmä pri výkone úmyselných zásahov alebo pri spracovaní kalamít. Nedokáže vyhodnotiť široké spektrum činností vo všetkých súvislostiach, ktoré vykonávame pre les a ktoré v súčinnosti s prírodou spoločnosti prinášame aj v podobe plnenia verejnoprospešných funkcií lesov. Keďže sme v poslednom čase pod veľmi intenzívnym mediálnym tlakom, boríme sa s nedostatkom pracovníkov nielen v robotníckych profesiách a s poklesom záujmu o lesnícke povolanie. Myslím, že je najvyšší čas niečo aktívne urobiť preto, aby sme lesníckej profesii prinavrátili úctu a uznanie v spoločnosti, ktorú si lesníci zaslúžia.“
Áno, je najvyšší čas. Ide tu totiž o ďalšiu existenciu lesníckeho stavu, ktorý nepatrí na okraj spoločnosti len preto, že sa to ľuďom, ktorí chcú profitovať z ochrany prírody, hodí do ich pokryteckej hry.
Jozef Marko