Glosa: Kríza a kompetentnosť

Nie je potrebné na tomto mieste dopodrobna rozvádzať jednotlivé pripomienky. Postačí, ak zhrnieme závery, ku ktorým vlastníci lesov dospeli. Podľa nich tento materiál, ktorý bol prezentovaný ako koncepcia, koncepciou v skutočnosti nie je, pretože rieši prevažne operatívne záležitosti technického rázu. Koncepciou, teda perspektívou budúceho riešenia problémov, ktoré celý systém ochrany prírody ohrozujú, sa zaoberá iba okrajovo. Tento stav je dôsledkom povrchnosti ministerstva a jeho neschopnosti vidieť ochranu prírody z nevyhnutného nadhľadu a výziev našej dynamicky sa meniacej doby.

Niet preto ani dôvod sa tomu príliš čudovať, pretože ak v koncepčnom materiáli nie je základom pre hľadanie východísk do budúcnosti analyzovanie ohrození, z ktorých niektoré zásadným spôsobom  ochranu prírody negatívne ovplyvňujú už dnes a niektoré je možné na základe trendov doby predpokladať, tak potom takáto koncepcia nemôže byť reálnym východiskom pre zlepšenie stavu ochrany prírody v budúcnosti. Je možné len uvítať, že koncom minulého roka ju ministerstvo životného prostredia z legislatívneho procesu stiahlo.

Jednou zo závažných výhrad vlastníkov lesov k tejto koncepcii bola aj absencia serióznych analýz, definujúcich ohrozenie prírody a jej chránených oblastí činnosťou verejnosti pri jej aktivitách vo voľnej prírode ako je turistika, šport a rekreácia. Nárast tejto činnosti v prírode je zrejmý už dlhšiu dobu. Vlastníci lesov ho citlivo vnímajú a upozorňujú, že táto činnosť nie je vôbec voči prírode neutrálna, osobitne v turisticky atraktívnych oblastiach Slovenska. Tam sú už dlhšiu dobu zreteľne viditeľné problémy, ktoré prináša nielen budovanie infraštruktúry, potrebnej pre podporu turistických aktivít, ale aj zvrátené chápanie rozvoja turistiky na masovom a komerčnom základe bez potrebnej osvety a nevyhnutnej regulácie. Tieto upozornenia však nikdy neboli zo strany ministerstva brané vážne a  žiaľ, nedostali sa ani do pripravovanej koncepcie ochrany prírody na budúce desaťročie s odôvodnením, že tzv. mäkká turistika (pešia, cyklo, lyže) nemôže prírode uškodiť.

Toto možno platilo v normálnych časoch, avšak v dnešných podmienkach uzamknutej krajiny, keď jedinou možnosťou relaxu jej obyvateľov je návšteva prírody, sa situácia dramaticky zmenila. Davy ľudí v prírode, spojené s nárastom nežiadúcich účinkov ich návštevy v nej a to v rozsahu, že už nielen vlastníci lesov, ale aj niektoré ochranárske organizácie (!) bijú na poplach len potvrdzujú, že ministerstvu znova trestuhodne ušiel vlak. Tento fenomén, aj napriek jeho nedoceneniu, sa stáva fenoménom zásadnej dôležitosti. Je čím ďalej jasnejšie, že aj v územiach s najprísnejšou ochranou, zameranou iba na redukciu resp. zákaz akejkoľvek hospodárskej činnosti, pri neregulovanej návštevnosti idúcej do stoviek tisícov osôb (áut, bicyklov, psov, atď.) je divočina a jej nerušený prírodný vývoj iba zbožným želaním.

V dobrých časoch sa veci zdajú byť jednoduché, ale až kríza zvyčajne obnaží až na dreň problémy, ktoré sme nevnímali, alebo nedoceňovali. Koronakríza, ktorá okolo nás zúri, jeden takýto problém obnažila. Aj napriek jeho bagatelizovaniu je tu a bude ho nutné riešiť. Všetci vieme, že to nebude možné populizmom a ničnerobením. Teraz ide len o to, aby si to uvedomili aj na ministerstve a preukázali, že v týchto krízových časoch sú skutočne kompetentní lídri našej ochrany prírody.

Juraj Vanko, Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska