Glosa: Búrka mozgov na lesníckom dni, zanietené diskusie lesníckych praktikov aj o tom, čo s hrabom a aká má byť cieľová hrúbka duba
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
Za búrku mozgov (z anglického výrazu brainstorming, brain – mozog, storm – búrka, čo je podľa Wikipédie kreatívna metóda riešenia problémov založená na skupinovom riešení) označil Ing. Dušan Mikuš, vedúci Lesnej správy Duchonka OZ Považie LESY SR, š. p. v aktuálnom statuse na sociálnej sieti priebeh včerajšieho Lesníckeho dňa pri príležitosti 250. výročia narodenia Jozefa Dekreta Matejovie.
Zorganizovala ho Katedra pestovania lesa Lesníckej fakulty a Vysokoškolský lesnícky podnik Technickej univerzity vo Zvolene v lesných porastoch neďaleko Budče a Turovej. Ako jeden z najaktívnejších diskutérov Ing. Mikuš výstižne pomenoval priebeh vecných, zaujímavých i emotívnych odborných diskusií skúsených lesníckych praktikov na viacerých stanovištiach exkurznej trasy.
Svoje skúsenosti a názory prezentovali v debate s emeritným profesorom prof. Ing. Milanom Sanigom,DrSc. a vedúcim Lesnej správy Budča Ing. Miroslavom Beťkom okrem Ing. Mikuša viaceré známe lesnícke mená – Ing. Ján Farkaš, Ing. Pavol Konečný, Ing. Lukáš Hraško, Ing. Michal Tomčík a ďalší. Témou lesníckeho dňa bola prebudova bukových a dubových porastov v porastovom komplexe Kremenný potok s výmerou 65 hektárov a v demonštračnom objekte Včelien na koncepcie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch (PBHL) s poznatkami a skúsenosťami pre lesnícku prax.
Cieľom včerajšieho stretnutia lesníkov z celého Slovenska bola podľa organizátorov prezentácia zmeny v štruktúre lesa v procese prebudovy na PBHL (mozaikovité porasty a trvalo viac etážové porasty) v bukových a dubových porastových komplexoch. Popisované zmeny autori podporili v exkurznom sprievodcovi vyhodnotením dátových časových radov vybraných porastových ukazovateľov, ktoré sú výsledkom realizovaných pestovných opatrení.
V závere hodnotenia každého prezentovaného porastu navrhli organizátori pestovné opatrenia, ktoré odporúčajú uplatňovať v pokračujúcom procese prebudovy. A práve názory skúsených lesníkov z lesníckej prevázky na navrhované postupy zaujímali profesora Milana Sanigu najviac. Aká má byť cieľová hrúbka duba v hodnotovom hospodárení? Čo s tým hrabom?, zneli najčastejšie otázky na viacerých stanovištiach, pretože hrab na nich dosahuje v tamojších podmienkach ročné prírastky 40 až 60 centimetrov a je nežiadúcim konkurentom duba zimného.
Hoci pohľady na konkrétne lesnícke postupy boli niekedy rozdielne, všetci sa zhodli na tom, čo povedal o pestovaní duba prof. M. Saniga: „Ak to necháme na prírodu, tak duba stratíme.“ Podrobne sa budeme venovať priebehu Lesníckeho dňa vo Vysokoškolskom lesníckom podniku Technickej univerzity vo Zvolene vo viacerých rubrikách časopisu LES & Letokruhy.
Jozef Marko
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.