Fínska návšteva

Druhou zastávkou boli Mestské lesy Banská Bystrica. Námestník riaditeľa Eduard Apfel ukázal hosťom zrekonštruovaný unikátny vodný žľab v Rakytovskej doline, prezentujúci spôsob dopravy dreva v dávnej minulosti. Po prehliadke porastov, ktoré banskobystrickí lesníci obhospodarujú prevažne v strmých lanovkových terénoch sa hostia presunuli do Turca. V lesoch, kde hospodári Lesná správa Turčianske Teplice, vykonáva dodávateľsky ťažbu spoločnosť Kloboucká lesní. Súčasťou obhliadky lokality ťažby lykožrútom zdevastovaných porastov bola kalibrácia merania dreva na harvestorovej hlave. Kalibráciu vykonal vysoko profesionálne Vlastimil Zeman mladší v spolupráci s operátorom harvestora Petrom Bugajom a lesníkom Slavomírom Bridišom. Na proces kalibrácie sa prišiel pozrieť aj Karel Viačka, manažér spoločnosti Kloboucká lesní. 

Druhý deň pokračoval program v Ružomberku, na obrovskom drevosklade spoločnosti Mondi SCP. Sprievodcu robil vedúci a manažér skladu Rastislav Keder. Prehliadka monštróznej technológie prvotného spracovania dreva v celulózke bola vskutku silným zážitkom. Z Ružomberka sa skupina presunula do liptovskohrádockej spoločnosti Rettenmeier Tatra Timber, kde bola očakávaná samotnou riaditeľkou Ingrid Benčovou. Po zaujímavom rozhovore nasledovala exkurzia po závode v sprievode manažéra výroby Ladislava Kohúta. Z najväčšej liptovskej píly viedli kroky hostí do neďalekého špecializovaného závodu Semenoles. Česko-fínsku skupinu privítal osobne riaditeľ OZ Marek Šimanský a námestníčka Katka Chválová. Diskusia a následná exkurzia po areáli závodu sa tematicky krútila okolo obnovy kalamitných porastov po likvidácii spúšte, spôsobenej lykožrútom. Záverečným bodom programu druhého dňa bola návšteva Strednej odbornej lesníckej školy Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku. Úlohy hostiteľa sa ujal zástupca riaditeľa Edmund Hatiar. Previedol návštevníkov školským minimúzeom, učebňami a priestormi pre odbornú výuku. Na záver zazneli tóny poľovníckych signálov z loveckých rohov, ktoré boli pre hostí prekvapením, pretože Fíni na spoločných poľovačkách hudobné signály nepoužívajú.

Ari Saarenmaa zhrnul svoje zážitky a poznatky veľmi lapidárne: „Sme radi, že sme trochu lepšie spoznali podmienky, v ktorých existuje slovenské lesníctvo. Napriek odlišnej tradícii toho máme veľa spoločného: mám na mysli najmä nevyhnutnosť podporovať vývoj a výrobu technológií, nahrádzajúcich manuálnu prácu ľudí v lesnom hospodárstve.“ A Lasse Kirvesmäki dodal: „Záujem o ťažkú prácu v lese u nás vo Fínsku tak i na Slovensku klesá. Odpoveď na otázku, ako ďalej, dáva sofistikovaná technológia. Musíme ju neustále zdokonaľovať, zavádzať do praxe a učiť ľudí s ňou pracovať. To je veľká výzva.“

Peter Gogola