Fejtón: O kalamite, jablkách a zdravom rozume

Pocit bezmocnosti z vyčíňania vetra a zo škôd, ktoré narobil, pretrváva v lesníkoch iba chvíľu. Len okamih. Plytvanie časom si nemôžu dovoliť. Aby sa kalamita nezmenila z vetrovej na podkôrnikovú a nerozšírila sa tak do zdravých lesných porastov, musia ju čo najrýchlešie spracovať, odviezť kalamitné drevo z hôr a začať s obnovami kalamitných plôch, na ktorých bude čoskoro rásť vďaka nim nový les.

V tejto povrchnej dobe, z ktorej sa vytráca zdravý sedliacky rozum, iná bezmocnosť v lesníkoch však ostáva, bujnie a naberá na sile. Ako majú vysvetliť verejnosti, že tárajú všetci tí, ktorí hovoria o tom, že lesníci drancujú lesy vtedy, keď spracovávajú vetrovú, snehovú alebo podkôrnikovú kalamitu, ktorú nespôsobili oni ale prírodný živel? Ako majú dosiahnuť, aby im ľudia uverili, že holiny, ktoré ostanú po spracovaní kalamity, nie sú holorubmi, ktoré spôsobili lesníci, aby ničili lesy kvôli drevu a ziskom z jeho predaja?

Ako? Možno aj tak, ako to urobil jeden lesník, ktorého pristavili ľudia z väčšieho mesta. Chodia víkendovať na chatu do tunajšieho prekrásneho prírodného prostredia. Je také práve vďaka horám, o ktoré sa starajú celé generácie lesníkov.

„Počuli sme, že vám padla kalamita. To sa zasa ide niekto poriadne nabaliť, čo?!“

„V prvom rade sa ide niekto poriadne narobiť. A či bude mať z toho aspoň nejaký zisk, tak to je vo hviezdach,“ odpovedá lesník a dodáva: „Niečo vám poradím. Kúpte si v supermarkete dve igelitky jabĺk. Jednu ponesiete v ruke a druhú ťahajte po zemi. No a keď prídete domov zistíte, z ktorých jabĺk máte aký úžitok. A tak je to aj v lese. Je rozdiel medzi úmyselnou, naplánovanou ťažbou a náhodnou, vynútenou ťažbou. Choďte sa pozrieť do lesa, ako taká kalamita vyzerá. Uvidíte drinu, ktorú musia chlapi v ťažkých a nebezpečných podmienkach vynaložiť, aby kalamitu spracovali. Som si istý, že potom mi takúto otázku už nepoložíte.“  

Jozef Marko