Envirorezort: Z ochrany lesov na Spiši profitujú aj súkromní vlastníci. Lesomajitelia oponujú: Len paberkujeme
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Ministerstvo životného prostredia SR na svojej stránke na sociálnej sieti uverejnilo včera príspevok s vyjadreniami štátneho tajomníka Michala Kiču o tom, že z ochrany lesov na Spiši profitujú aj súkromní vlastníci. Predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovensku Milan Ovseník v reakcii pre Lesmedium.sk oponuje a uvádza konkrétne argumenty, ktoré potvrdzujú, že lesomajitelia len paberkujú.
„Fungujúce národné parky prinášajú prosperitu regiónom a zvyšujú kvalitu života ľudí na vidieku. Presviedčajú sa o tom aj súkromní vlastníci lesov pri Kežmarku a Spišskej Belej, ktorí využili možnosť čerpania finančnej podpory zo strany Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) prostredníctvom Operačný program Kvalita životného prostredia. Ide o významný príklad spolupráce lesníkov a štátnych ochranárov, keď spoločne prispievajú k adaptácii lesných ekosystémov na zmenu klímy na územiach NATURA 2000.
V tejto súvislosti sa dnes uskutočnil terénny výjazd na území Tatranského národného parku za účasti štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kiču a štátnych ochranárov, ktorí si pozreli praktické ukážky prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. ŠOP SR vyplatila miestnym súkromným vlastníkom prostredníctvom 5-tich projektov so štátnou pomocou na podporu prírode blízkeho obhospodarovania lesa (PBOL) už vyše 2 mil. eur. Do konca roku 2023 preplatia štátni ochranári vyše 10 mil. eur v rámci celého Slovenska realizáciu takýchto opatrení na území takmer 22 tisíc hektárov.
Obhospodarovatelia môžu čerpať finančnú pomoc na zvýšené náklady, súvisiace s opatreniami PBOL v územiach NATURA 2000. Väčšinou ide o územia s 3. až 5. stupňom ochrany prírody. Medzi hlavné podporované opatrenia patrí obnova lesných porastov s cieľom dosiahnuť prirodzené drevinové zloženie, jemnejšie spôsoby obnovy porastov, ponechanie stromov na dožitie, ponechávanie hrubého mŕtveho dreva, a tiež výchovu mladých lesných porastov, premenu drevinového zloženia, nahradenie chemickej ochrany a zmenu štruktúry porastov v hlucháních lokalitách. Podporené je aj používanie konských záprahov na ekologické približovanie dreva.
Podľa slov štátneho tajomníka Michala Kiču je situácia v kežmarských lesoch názornou ukážkou, ako v lesoch národného parku, kde vládne príroda, profitujú aj súkromní vlastníci. „Ohľaduplné hospodárenie v lesoch, zážitkový a ekologický turizmus neodmysliteľne patria do národného parku. Prostredníctvom navrhovanej novely zákona o ochrane prírody, o ktorej budú v najbližších dňoch rozhodovať poslanci parlamentu, môže mať Slovensko fungujúce národné parky,“ zdôraznil štátny tajomník. Ministerstvo životného prostredia presadzuje reformu ochrany prírody, ktorá zabezpečí ochranu najcennejšieho prírodného bohatstva, ukrytého v národných parkoch, a zároveň prinesie sociálno-ekonomické pozdvihnutie života na vidieku,“ uvádza envirorezort v aktuálnom statuse.
Reakcia predsedu ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska
Milan Ovseník v reakcii na tieto informácie píše: 1,5% SOLIDARITA ako základná hodnota pri riešení klimatickej zmeny? Adekvátne a predvídateľné financovanie na slovenský spôsob! Z ochrany prírody vraj profitujú aj súkromní vlastníci, tvrdí MŽP. Aj keď z obsahu správy z MŽP vyplýva, že pán Kiča bol pravdepodobne u verejného vlastníka lesa (mesta), toto nie je témou súčasného nášho komentára.
Cieľom je poukázať na inú stránku, ktorá sa neustále prehlbuje, odkedy Slovensko mohlo čerpať významne podpory na územia NATURA2000, v ktorých majú výrazný podiel aj súkromní vlastníci a ich pozemky so zákazmi a obmedzeniami sa tam dostali bez ich súhlasu. A za to mali od EÚ dostávať "bolestné".
No skutočnosťou je, že či to boli programové obdobia 2007 - 2013 alebo 2014 - 2020 len paberkovali na mešcoch peňazí, ktoré sa delia pre iných za ich majetky, ktoré im zaťažil štát zákazmi a obmedzeniami. A bohužiaľ, zatiaľ návrhy na roky 2021 - 2027 nepotvrdzujú slová pána štátneho tajomníka, že "nezanedbateľnou časť určenou práve na takéto opatrenia" ( podpora PBOL).
Poďme k faktom: Výmera lesov v sieti chránených území NATURA2000 – 1 300 000 hektárov, z toho v 3. – 5. stupni ochrany – 300 000 hektárov. Operačný program Kvalita životného prostredia 2014 – 2020,
Cieľ investičnej priority Ochrana a obnova biologickej diverzity a pôdy a podpora ekosystémových služieb vrátane prostredníctvom siete Natura 2000 a zelených infraštruktúr: 20 131 hektárov podporenej plochy. Realita konca programového obdobia 3 801,26 ha s možným dosiahnutím 8 434,53 hektára ku koncu finančného obdobia...
Realita podpory lesov v sieti NATURA2000 - 1% plochy lesov v 3.-5. stupni ochrany. Vo finančnom vyjadrení zo 180 miliónov, ktoré sa vyčerpali išlo na manažmentové opatrenia 1,5%. Kto vyčerpal zvyšných 98,5%? A na čo, keď to nebolo na majetky súkromných vlastníkov? A ako to vyzerá s tou "nezanedbateľnou časť určenou práve na takéto opatrenia" súčasného vedenia MŽP v návrhu nového obdobie 2021-2027 ?
Vzrastá síce objem peňazí zo zdroja EÚ na cca 235 miliónov eur (aj keď na NATURU2000, v ktorej je viac ako polovica Slovenska, navrhuje vláda vyčleniť podporu len 1,5% z celkovej pomoci EÚ), vzrastá aj plánovaná výmera, ktorá bude podporená na 70 tis. + 46 tis. No ak toto rozmeníme na drobnejšie - podporiť sa okrem reálnych manažmentových opatrení majú aj napr. rekonštrukcie objektov na plnenie funkcií štátnej ochrany prírody, a vybudovanie, vybavenie a dotovanie environmentálnych centier.
A zase aj nové aktualizácie šuflíkových dokumentov ochrany prírody, ktoré nás už stály stovky miliónov eur deklarovaných vraj na územia NATURA2000. A neodmysliteľné monitoringy. A dokonca má byť z týchto peňazí financovaná bezpečnostná strážna služba, zameraná na starostlivosť o chránené časti prírody a krajiny (asi rangeri do národných parkov, aby mohli vytvárať príjmy pre nové príspevkové organizácie Správ národných parkov - inovatívnou formou - vyberaním pokút).
Nuž a perličkou na zamyslenie je, že temer 1/4 plánovanej plochy určenej pre celé Slovensko - presne 16 164 hektárov lesov, je v rozvinutom regióne Bratislavského kraja s predpokladaným rozpočtom 19,5 milióna eur. Žeby aj preto sa muselo 7 menej rozvinutých regiónov uskromniť a umožniť transfer prostriedkov z menej rozvinutých regiónov do viac rozvinutého bratislavského regiónu? A žeby to súviselo s ochranárskymi aktivitami vo vyhlasovaní chránených území v lesoch v blízkosti Bratislavy...?“